Apfel, V: Nevyhral nič, prehral všetko. [S. Žlnay: Karol I. Habsburský, 2018]

04.07.2018 14:37

 

Stanislav Žlnay

KAROL I. HABSBURSKÝ

Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018,

1. vyd., 111 s., ISBN 978-80-8115-266-5

 

Nevyhral nič, prehral všetko

VILIAM APFEL

Je pozoruhodné a znepokojivé zároveň, ako sa ešte aj po sto rokoch od skončenia prvej svetovej vojny isté kruhy v Európe vrátane cirkevných usilujú ovplyvňovať verejnú mienku ľudí nepresnými a tendenčnými polopravdami, pomocou ktorých chcú akýmsi lakovaním na ružovo upravovať nielen dejiny národov, ale aj činy panovníkov, ktorí rozhodovali o bytí a nebytí celých národov. Toto konštatovanie napĺňa vcelku dobrý úmysel kňaza a cirkevného historika Stanislava Žlnaya (1987), autora knihy Karol I. Habsburský v cirkevnom, historickom a politickom kontexte, ktorý sa zameriava na cirkevné dejiny habsburskej monarchie a Slovenska.

Slovenskému čitateľovi, aspoň priemerne zorientovanému v problematike panovania tohto posledného rakúsko-uhorského cisára a uhorského kráľa, určite neunikne jednostranný a miestami až nepresný pohľad autora v zjavnom úsilí idealizovať činy Karola I. počas dvoch rokov jeho panovania a tým ho očistiť od akéhokoľvek obvinenia zo zlyhania v čase krvavého dobrodružstva prvej svetovej vojny a postaviť na piedestál svätca, ako to už naznačovala Svätá stolica jeho blahoslavením v roku 2004, ktoré vykonal pápež Ján Pavol II. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť nesúhlasné stanovisko časti európskej verejnosti a takisto viacerých dominantných, najmä nemeckých, periodík, napríklad Süddeutsche Zeitung z októbra 2004, ktoré vyhlásili, že „blahorečenie posledného rakúsko- uhorského cisára vyvoláva veľa otáznikov. Panovník síce prvú svetovú vojnu chápal ako celosvetové nešťastie, jeho pokusy dohodnúť za chrbtom nemeckého spojenca separátny mier boli však natoľko diletantské, že Rakúsko ešte viac pripútali k mocipánom v Berlíne. (...) Karol I. nesie zodpovednosť za útoky otravnými plynmi na talianskom fronte, ktoré si vyžiadali desaťtisíce životov...“

A tak ten, ktorému stačilo v prvý deň nástupu na trón v roku 1916 vystúpiť zo zväzku s militantným nemeckým cisárom Wilhelmom a stiahnuť rakúsko- uhorské jednotky zo všetkých frontov do vlasti, rozhodol sa pred národmi, za ktoré bol zodpovedný, pred Bohom i ľuďmi hrať úlohu „mierotvorcu“ spôsobom trápnym a ponižujúcim, ako o tom – okrem neho – svedčí dobre známa Sixtova aféra a desaťtisíce mŕtvych, ku ktorým patrili aj regimenty Slovákov, ktorých Habsburgovci, a teda aj Karol I., vyhnali na krvavé jatky svetovej vojny. Výrečnou obžalobou ich vládnutia sú podnes rozsiahle talianske pohrebiská – osáriá – v Monte Tombe, kde svoj večný sen sníva 3 461 rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov, pri Pederobbe, kde je rozsiahle pohrebisko pre tisíc vojakov, ktorí prišli o život v oboch ofenzívach už na konci vojny v roku 1918, no aj ostatky mŕtvych vojakov po skončení bojov na okraji Montella, kde mohutná stavba ochraňuje kosti 9 325 Talianov (z nich 6 099 po skončení bojov identifikovali), a tak nám živým žalujú spoločné pohrebiská nad Giaverou dell Montello, ale aj pri Tezze, Fagare, Citadelle pri Trevise, Nervese, Bavarii, Saletrole, Cimadolme v Molini della Sega a na mnohých ďalších miestach.

Taká je pravda o Karolovi I., o ktorom existuje dostatok dôkazov, že ešte aj v posledných dňoch roku 1918 tvrdošijne zotrvával na fixnej a ničím nepodloženej idei konečného víťazstva jeho armád, aj napriek tomu, že ho jeho veliaci generáli dennodenne presviedčali, že vojnu už prehral. On však aj naďalej nechal v zavšivavených zákopoch hniť a zbytočne zomierať národy monarchie a medzi nimi aj desaťtisíce Slovákov, ktorí z hĺbky spoločných hrobov na vojenských cintorínoch alebo len tak bez označenia na poli žalujú na toho, čo zapríčinil, že priskoro museli opustiť tento svet. Nevedno, či mu skutočnosť, že sa trikrát denne spovedal a tri razy za deň bol na prijímaní, pomohla tamhore...

 

---

Bibliografický odkaz:

APFEL, Viliam: Nevyhral nič, prehral všetko. [Recenzia knihy: Stanislav Žlnay: Karol I. Habsburský, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018]. In: Literárny týždenník, č. 23 – 24, ročník: XXXI, vyšlo 20. 6. 2018, ISSN 0862-5999, s. 12. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com