Čomaj, J.: Zamyslenie nad knihou Dušana Čaploviča a Miloslava Čaploviča Osmičky v našich dejinách [2018]
Dušan Čaplovič – Miroslav Čaplovič
OSMIČKY V NAŠICH DEJINÁCH
Bratislava, Perfekt, 2018, 2., rozšírené vydanie, 226 s., ISBN 978-80-8046-885-9 (viaz.)
Zamyslenie nad knihou Duša na Čaploviča a Miloslava Čaploviča Osmičky v našich dejinách
JÁN ČOMAJ
Už pred dvadsiatimi rokmi, keď vo vydavateľstve Perfekt, programovo sa venujúcom najmä literatúre faktu, dejinám zvlášť a národnej histórii osobitne, vyšla neveľká kniha Dušana Čaploviča Osmičky v našich dejinách, zaujala čitateľskú verejnosť atraktívnosťou témy a spracovaním. Sám som si považoval za povinnosť mať ju v knižnici. Vyšla vtedy z podnetu už nebohého zakladateľa a šéfa vydavateľstva Perfekt Ing. Eduarda Drobného, inšpirátora mnohých podnetných edičných počinov: odvážneho projektu reedície kompletného trinásťzväzkového diela klasika slovenskej literatúry faktu Vojtecha Zamarovského, série objavných diel z oblasti dejín vojen, unikátnych kníh o materstve v modernom svete rodičovstva, série diel o osobnostiach slovenskej súčasnosti v edícii Memoáre a podobne.
Je potešiteľné, že aj po jeho predčasnom odchode kolektív vydavateľstva, vedený skúsenou editorkou Magdalénou Gocníkovou, potešiteľne šľape po tejto stále nevychodenej ceste. Nebojácne, na naše pomery (v biedne odvážnej knižnej kultúre) prekvapivo smelo – a ak sa im riziko takéhoto počínania vypláca alebo aspoň darí dobré knihy vydávať, vidí sa mi, že je to vďaka trom faktorom: dobrému nosu na témy, bez toho, aby čo len raz skĺzli k nadbiehaniu bulváru, uprednostňovaniu diel, ktoré dotvárajú obraz o našej národnej minulosti a zároveň rozširujú obzor súčasného čitateľa, a po tretie, že majú v úcte rukopis a dotvárajú ho kultivovanými typografickými spôsobmi na úctyhodné dielo. Dôkazom toho je aj táto kniha (aj porovnanie s jej prvým vydaním). Istotne, aj Dušan Čaplovič rozšíril a prehĺbil svoj rukopis, prizval si k tomu syna – dejepisca, riaditeľa Vojenského historického ústavu –, navidomoči je druhé vydanie knižky predovšetkým väčšie, krajšie, kompletnejšie tým, že ho dopĺňa priam neuveriteľných 280 farebných ilustrácií – dobových portrétov, rytín, máp, pečatí, faximile a rukopisov, aj reprodukcií diel súčasných výtvarníkov, menovite skvelých reliéfov a plastík akad. sochárky Ľudmila Cvengrošovej, ktoré knihu posúvajú až do polohy výtvarného artefaktu.
Dušan Čaplovič v úvode uvádza, že po dvoch desaťročiach od prvého vydania, ktoré sa zrodilo z podnetu E. Drobného, jeho žičlivosti historickej spisbe a túžby, aby Slováci pravdivejšie a lepšie poznali vlastné dejiny, sám cítil potrebu doplniť a detailmi dokresliť mnohé skutočnosti, ktoré viedli k zlomovým udalostiam rokov, končiacich sa osmičkou. Dotvorený rukopis precízne jazykovo čisto ustrážila redaktorka Marta Moravčíková a výtvarne dotvorila dizajnérka Lýdia Valterová – a keď vydanie podporili aj sponzori, mohla vyjsť naozaj pozoruhodná knižka.
Hoci téma káže autorom sledovať historický vývoj slovanských kmeňov, Slovenov a Slovákov s akcentovaním „osmičkových“ rokov, v rukopise necítiť nijakú schválnosť či násilné akcentovanie „osmičiek“, odvíja sa to prirodzene. Aj v pripojenom a veľmi obšírnom kalendáriu, ktoré už sleduje nielen prelomové udalosti (ako povedzme revolučný rok 1848, vznik Česko-Slovenska v roku 1918, rok vzniku slovenskej autonómie roku 1938, nástup socializmu kremeľského typu v roku 1848 alebo okupáciu 1968), ale aj historické udalosti menšieho formátu, dokonca dáta narodení významných slovenských osobností, ak sa rok končí osmičkou. Zaujali ma aj napohľad maličkosti grafiky, napríklad faximile prvý raz uverejnenej básne Karola Kuzmányho Sláva šľachetným (Kto za pravdu horí...), portrét Štefana I., list pápeža Já- na VIII., ktorým potvrdil Metoda v hodnosti arcibiskupa Slovenov, maľba sv. Cyrila a Metoda na dreve od Edity Ambrušovej, Klemensov portrét Ľ. Štúra, Bohúňov Ján Francisci, historické fotografie M. R. Štefánika a veľa iných skvelých ilustrácií. Základom všetkého je však pútavý, živo napísaný text s množstvom detailov, ktoré zaujmú. Napríklad krátka, no výstižná charakteristika troch najvýznamnejších slovenských politikov v prelomovom období 1968 – 1970: Alexandra Dubčeka, Gustáva Husáka a Vasila Biľaka. Autori vidia ich rozdiel už v životných východiskách, skúsenostiach, konfesiách, kultúre rodísk, povahových typoch a stupňoch vzdelania. Alebo konštatovanie a prirodzené opodstatnenie, že Pražská jar mala rodisko na Slovensku – spoločenským pohybom, tlakom nebojácnych novinárov, stanoviskami progresívnych politikov, čo napokon vrcholilo Dubčekom a jeho odvážnou politikou, alebo hoci konštatovanie, že návrh na bustu Alexandra Dubčeka v budove amerického Kongresu odmietla Matica slovenská v roku 1995, keď bol jej predsedom J. Markuš, teraz je tam busta V. Havla... Zaujal ma aj postreh, ako literárny vedec Štefan Drug opísal sklamanie Ladislava Novomeského v roku 1969 z Gustáva Husáka a konsolidácie...
Interesantné dielo. Pekne spravená kniha. Malá slovenská biblia faktov a udalostí, viažucich sa na roky, končiace sa osmičkou. Veľké kalendárium „osmičkových“ udalostí sa začína rokom 448 – správou rétora Prisca byzantskému cisárovi, že sa v našich končinách stretol so slovanským kmeňom, ktorý mu ponúkol výborný nápoj – medovinu, pokračuje stáročiami a končí rokom 1978, keď sa Slovensko stalo rozhodnutím pápeža samostatnou cirkevnou provinciou, rokom 1988, keď polícia brutálne rozohnala sviečkovú manifestáciu, či, povedzme, 30. júnom 2008, keď Rada Európskej únie prijala Slovenskú republiku do eurozóny a od najbližšieho Nového roku sme už platili eurom... Dobre mať takú knihu poruke.
---
Bibliografický odkaz:
ČOMAJ, Ján: Zamyslenie nad knihou Duša na Čaploviča a Miloslava Čaploviča Osmičky v našich dejinách [Recenzie knihy Dušan Čaplovič – Miroslav Čaplovič: Osmičky v našich dejinách, Perfekt, 2018]. In: Literárny týždenník, č. 23 – 24, ročník: XXXI, vyšlo 20. 6. 2018, ISSN 0862-5999, s. 13. Dostupné na internete: <TU>.