Farkašová, E.: Básnik so silným sociálnym cítením [J. Škamla: Nevyspytateľnosť srdca, 2017]

28.02.2018 13:41

 

Ján Škamla

NEVYSPYTATEĽNOSŤ SRDCA

Bratislava: Regent 2017, 1. vyd., 110 s., ISBN 978-80-89930-04-3

 

Básnik so silným sociálnym cítením

ETELA FARKAŠOVÁ

„Tvoj zavŕšený život! Ako spis ad acta / pod vekom zasunutý.“ Toto dvojveršie čítame v závere knižky Nevyspytateľnosť srdca, ktorá vyšla z básnickej pozostalosti literárneho vedca, básnika Jána Škamlu (1930 – 1997) a v ktorej je silne cítiť autorovu predtuchu blízkeho, predčasného zavŕšenia osobného životného času. Škamlova myšlienkovo bohatá poézia si však nezaslúži, aby sa podobne ako spis ad acta založila hlboko do zásuvky (ne)pamäti, aby ju z nášho kultúrneho vedomia vytlačili prichádzajúce roky a desaťročia. Ľahko by sa tak stalo nielen z ideologických, ale aj z rozličných iných dôvodov jemu, ba aj celej generácii, ktorá tvorila v celkom iných spoločensko- -politických podmienkach, ako sú tie dnešné. Na potrebu pripomínať tvorbu minulých generácií opodstatnene upozorňuje spisovateľka Jana Šimulčíková na zadnej strane prebalu knižky, ktorá je desiatou autorovou poetickou zbierkou a druhým posmrtným výberom z jeho dosiaľ nepublikovaných veršov. J. Škamla knižne vydal zbierky Rub a lice (1959), Očami za ženou (1964), Unikajúce trate (1966), Sústredenie (1968), Celistvosť črepov (1971), Stupne priestorov (1973), Stopovaný čas (1978); výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Pečatný bozk (1972), nasledovali ďalšie zbierky: Listové tajomstvo (1983), Kráľovská stopa (1990), zbierka Skúšobný kameň (2003) bola prvým výberom z básnikovej pozostalosti. Škamla ako ľavicový intelektuál prejavoval silné sociálne cítenie nielen v literárnoteoretických prácach, ale prítomné je aj v jeho poézii, vrátane tej z posmrtného vydania. Aj keď knižku, o ktorej je reč, môžeme vnímať najmä ako súbor osobných vyznaní, často veľmi intímneho charakteru. Básne sú v nej rozdelené do piatich tematických okruhov, na prvý pohľad vzdialených, no príbuzných pevnou hodnotovou základňou, citlivým poetickým videním a jemným lyrickým výrazom. Už názov Liečivý závan ženy prezrádza, že prvý tematický okruh zahŕňa ľúbostné básne, plné zmyslovosti, erotického očarenia i vďačnosti, že k milujúcej sa dvojici pribúda ohlasujúci sa tretí život... Aj adresátom druhého okruhu básní Matkine ozveny je žena, tentoraz matka. Autor sa vracia do detstva, pripomína si obraz upracovanej, skromnej a obetavej matky, ktorá sa musela po skorej mužovej smrti starať o obživu piatich detí: „Päť tvojich detí chytí sa ti sukne / až spraví z teba kolotoč čo bude hrozne bezhlavý...Láska k matke sa prelína so sociálnym cítením: „Vidím ťa slúžtičku / prichádzaš z cudzích polí / tvojím je iba klas / čo stratil cudzí voz // A tvojím majetkom je hrana ktorá bolí – / pomedzie ľudskej lásky a odľudštených hrôz...Azda najpôsobivejší je tretí tematický okruh, podľa ktorého dostala kniha názov. Opäť v ňom nájdeme reflexie rastúcej osamelosti, tentoraz aj ako dôsledok ohrozenia života, skúsenosti z „nazretia do záhrobia“, zo stretnutia so „sudkyňou klinickou smrťou“. Choroba srdca, absolútne nevyspytateľného, vnáša do dní a nocí obmedzenia, pocit „domáceho väzenia“, poslednej hranice, a básnik v takejto situácii hľadá prostriedky záchrany. Stáva sa mu ním napokon báseň, poézia, slovo, ktoré dovoľuje vypovedať sa: „Možno tu kdesi kotví poézia / a či jej sama praduša / básnik volá každým slovom záchranku / a nemocní / zhromažďujú sa...“ Štvrtý tematický okruh Svojská demokracia napovedá, že v básňach sa kladie väčší dôraz na vonkajší svet a v autorových kritických reflexiách o novej spoločensko-politickej realite z ponovembrového obdobia nachádzame postrehy, ktoré sú, žiaľ, aktuálne dosiaľ. Pani demokracia, ako píše básnik: „Ponúka nám vábnu ruletu / No – dnes si ju / tak ako chce roztáča...“ Demokracia, na ktorú sme tak čakali, „podľa nových pravidiel / má tvár plnú skvelých premien // A sú také výnimočné / že ich núka / na prídel...“ Ďalšiu báseň Ktosi ti kričí do ružového sna môžeme vnímať ako výpoveď o rastúcej polarizácii našej súčasnej spoločnosti, o zväčšujúcej sa sociálnej nerovnosti: „Všade všade / advokáti strašne bohatých / Slučky ich paragrafov nad chudobnými...“ Napokon piaty tematický okruh združuje básne o rodine, o blízkych ľuďoch, ale aj o samote uprostred ľudí, o samote chorého, ktorý vie o svojom odsúdení na skorý odchod, osobná výpoveď o očakávaní poslednej rozlúčky tu presahuje k univerzálnejším otázkam života a smrti, k otázkam zmyslu jedného i druhého. Zbierka básní Nevyspytateľnosť srdca je rozsahom útla knižka, no dostatočne silná na to, aby vrátila do našej pamäti poéziu Jána Škamlu, v čomsi nadčasovú, a v čomsi veľmi aktuálnu.

 

---

Bibliografický odkaz:

FARKAŠOVÁ, Etela: Básnik so silným sociálnym cítením [Recenzia knihy: Ján Škamla: Nevyspytateľnosť srdca. Bratislava: Regent 2017]. In: Literárny týždenník, č. 5 – 6, ročník: XXXI, vyšlo 14. 2. 2018,  s. 13. ISSN 0862-5999. Dostupné na internete: <TU>.

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com