Kenda, M.: Barlolámač zostúpil z podstavca [H. Košková: Piešťanko a pani Nitková, 2017]

31.01.2018 14:20

 

Hana Košková

PIEŠŤANKO A PANI NITKOVÁ

Ilustrácie Daniela Ondreičková

Bratislava: Daxe, 2017, 1. vyd., 64 s.,

ISBN 978-80-89429-61-5 (viaz.)

 

Barlolámač zostúpil z podstavca

MILAN KENDA

O tom, o čom je reč v tejto knižke pre deti, nás stručne a výstižne informuje anotácia zverejnená v detských časopisoch Maxík a Zvonček: „Autorka Hana Košková otvára brány detskej čitateľskej zvedavosti. Škriatkovia sú neviditeľné rozprávkové bytosti, ktoré žijú aj tam, kde by ich nikto nečakal. Vyskytujú sa aj v našich kúpeľoch na Slovensku – Piešťanko, Bardej, Smrdáčik, Sklenôčka, Sliačanka a ďalší. Bývajú v kúpeľných dvoranách, premávajú sa po chodbách, ukrývajú sa vo vreckách lekárskych plášťov. Niektorí z nich sú veľkí výmyselníci. No aj zlomyseľníci. Patrí k nim aj kúpeľný škriatok Piešťanko. Býva vo veľkej modrej váze v kúpeľnej dvorane kúpeľov Piešťany. Odtiaľ vychádza každý deň za dobrodružstvami. Stvára šibalstvá, neplechu, stretáva sa so škriatkami a škriatuľkami z iných kúpeľov.“ Autorka založila knižku škriatkovských príbehov a prekáračiek na nosnej a fabulačne výnosnej východiskovej téze, že každé kúpele majú svojho škriatka alebo škriatuľku. Nešíri však tento svoj objav v globálnom meradle, ohraničuje ho len na našu domovinu, konkrétne na slovenské kúpele. A mená škriatkov i škriatuliek sú poznávacím kľúčom i testom pre hravú kúpeľnú vlastivedu. Kľúčom k dobrej detskej knihe (a nielen detskej) je dobrý nosný nápad. Pri jeho vymýšľaní treba mať poriadnu predstavivosť a azda aj trocha šťastia. A potom trpezlivosť dôsledne podľa neho rozfázovať reťaz dobrodružstiev. Je to vlastne prekvapujúci nápad: Spestrovať kúpeľným hosťom pobyt prostredníctvom veľkovýroby priekov. Také je totiž predsavzatie škriatka Piešťanka, také sú jeho neúnavné aktivity a zároveň rozprávačský plán Hany Koškovej. Za tieto lotroviny Piešťanka karhá iný škriatok, Smrdáčik z kúpeľov Smrdáky, ktorý sa – na rozdiel od Piešťanka – usiluje kúpeľným hosťom, najmä deťom, pomáhať. Nuž, aj škriatkovia sú všelijakí, priam ako ľudia! A majú chuť sa spolčovať, rovnako ako ľudia. Preto Smrdáčik navrhne Piešťankovi, aby sa všetci škriatkovia z kúpeľov stretli a určili si pravidlá, ako konať dobro. To je teda naozaj ušľachtilý plán pre knižnú koncepciu!

Ako je možné, že lotroviny Piešťanka nik z ochrankárov nespozoroval už vo fáze ich realizácie a nik ich včas neprekazil? Bolo to preto, lebo Piešťanko nosil neviditeľnú vestu, ktorú si vyzliekal len pred spaním, aby sa mu nepokrčila. Práve pomocou neviditeľnej vesty mohol páchať lotroviny. Zlomyseľníka Piešťanka – podľa hesla klin sa klinom vyráža – inou zlomyseľnosťou potrestal spravodlivý Smrdáčik: ukryl mu vestu. Malí čitatelia tu budú svedkami viacerých súbojov zlomyseľníka Piešťanka s dobráčiskom Smrdáčikom. Už som naznačil, že autorka odvodila mená škriatkov a škriatuliek od názvov našich kúpeľov: Bardej z Bardejovských kúpeľov, Turčianka z Turčianskych Teplíc, Sklenôčka zo Sklených Teplíc, Štôs zo Štósa, Korytnička z Korytnice. Možno si slovenské kúpele obstarajú do svojich knižníc túto knižku pre malých kúpeľných klientov. Azda s výnimkou Piešťan, lebo Piešťanko je pekný fičúr, takže ich nijako slávne nereprezentuje. Lenže aj on sa v závere škriatkovských dobrodružstiev polepší. Ibaže s polepšeným Piešťankom by sa tieto príbehy sakramentsky nudili! Ale dožičil by som autorke taký rozsev jej knihy ako odmenu za jej nevšednú a vtipnú nápaditosť, ako aj neúnavnú rozprávačskú kreativitu. Autorke, ktorá sa nebojí literárnohistorických hysterikov a cenzorov pri svojom odvážnom, nevídanom a neslýchanom grotesknom využití jedného z veršov nášho klasika Hviezdoslava. Ani slovné hračky nie sú autorke cudzie. Napríklad: „Povedala včela Medonoska: ,Vy sa tu opaľujete, a ja musím opeľovať.‘“ Páčila sa mi aj výzva pri rozprávaní rozprávky: „Tak si otvor uši a zatvor oči!“ A čo sama pani Nitková? Tá má u pani spisovateľky Koškovej asi veľkú protekciu. Hoci sa zjavila iba v jedinej kapitole tejto knihy, dostala sa až do titulu! Vo finále zaúraduje prísna spravodlivosť, o ktorú sa postará piešťanský Barlolámač, keď zostúpi z kamenného podstavca a pohrozí Piešťankovi, že ho pošle do polepšovne, ak neprestane so zlomyseľnosťami. Včielka Medonoska zasa prostredníctvom zásielkovej služby pošle každému kúpeľnému škriatkovi dar – medovú lízanku s odkazom, aby si pri lízaní spomenuli na včeliu usilovnosť. A decká budú mať o čom premýšľať. Škriatkovia sa v tejto knižočke neraz predviedli ako ľudia: na ničom sa nevedeli dohodnúť. Ako posadnutí démonom nesúhlasu! Ale z týchto nedohôd sa rodili rozličné napätia a dramatické situácie. Knihu ilustrovala Daniela Ondreičková pôvabnými, rozprávkovo úsmevnými obrázkami. Dúfam, že mi pani spisovateľka Košková odpustí, že o jej knihe píšem tak trochu vtipne. Hádam o vtipnej knihe sa to môže. Ale celkom vážne, dokonca zodpovedne túto knihu odporúčam rodičom, aby ju prepašovali do elektronizovaných „kutlochov“ svojich digitálne pobláznených ratolestí.

 

- - -

Bibliografický odkaz:

KENDA, Milan: Barlolámač zostúpil z podstavca. [Recenzia knihy Hana Košková: Piešťanko a pani Nitková, Daxe, 2017)]. In: Literárny týždenník, č. 1 – 2, ročník: XXXI, vyšlo 17. 1. 2018, s. 13. ISSN 0862-5999. Dostupné na internete: <TU>.