Matúš Nižňanský

PÁR KVAPIEK DAŽĎA

Pezinok: Renesans, 2017, 1. vyd., 47 s.,

ISBN 978-80-89402-89-2 (brož.)

Poézia po čajových lyžičkách

RUŽENA ŠÍPKOVÁ

Obdivujem ľudí, ktorí sa vedia vyjadrovať stručne a jasne. Nielen v živote, ale aj v poézii. Pravda, na dobrú báseň nestačí len stručná a jasná myšlienka. Musí obsahovať aj poetickú esenciu, ktorá jej vdýchne nové odtiene významov. Aj malá lyžička výdatnej poézie môže vnímavého čitateľa uchvátiť. Len sa treba stíšiť a ponoriť do jej posolstva. Matúš Nižňanský píše básne, ktoré majú dar zaujať a osloviť. K písanému slovu a obzvlášť k umeleckej literatúre má tento autor blízko, veď kedysi pracoval ako učiteľ anglického jazyka na základnej škole a v súčasnosti je knihovníkom v Mestskej knižnici mesta Piešťany. S jeho tvorbou sme sa mohli stretnúť na stránkach časopisov Dotyky či Slovenské pohľady a zborníkov Trnavského literárneho klubu. Jeho básne získali ocenenia vo viacerých literárnych súťažiach, je laureátom Ceny Rudolfa Fabryho za rok 2011. Žije a tvorí v Piešťanoch. Rád navštevuje džezové koncerty a čítala som aj niekoľko jeho džezových haiku. K tejto krátkej básnickej forme má Matúš Nižňanský obzvlášť pozitívny vzťah.

Už niekoľko rokov pomýšľal na vydanie debutovej básnickej zbierky, pozostávajúcej z krátkych básničiek vo forme haiku. Dlho ich cizeloval a do knižky vyberal len tie, ktoré považoval za najlepšie. A tak jeho básnická zbierka Pár kvapiek dažďa vyšla až v roku 2017. Dobre napísané haiku by malo v čitateľovi vyvolať podobné pocity, aké mal autor, keď prežíval okamih, ktorý vo svojom haiku opisuje. Haiku M. Nižňanského pekne a pôsobivo zachytávajú náladu a atmosféru jednoduchých, obyčajných, no zároveň jedinečných okamihov: „Chvíľu po daždi / smädný pes z misky vylial / zvyšky mesiaca“ (s. 45). V jeho básničkách sa spája forma tradičnej japonskej poézie s cítením a s tradíciami pevne zakorenenými v slovenskej poézii. Témou jeho haiku je (ako je pri tejto básnickej forme tradíciou) často príroda: „Slnko zapadá / do zeleného Váhu – / horia chvosty rýb“ (s. 2), „Do stopy v blate / ukonaný škovránok / prištebotal jar“ (s. 4), „V strede záhrady / dva vykŕmené drozdy / snažia sa vzlietnuť“ (s. 8). Hovorí však i o rôznych druhoch lásky: „Rodičovský dom – / aj malé zakopnutie / hreje nás v duši“ (s. 15), „V praskaní dreva / ešte stále doznieva / matkina pieseň“ (s. 22), „Naša prvá noc – / dva páry bledých kolien / svietia do izby“ (s. 24), „Do noci plače, / požehnáva celý dom – / nová kolíska“ (s. 28). V haiku M. Nižňanského sa zrkadlí i autorov vzťah k Bohu: „Kohút zaprel noc / a ja som zaprel Teba – / po koľkýkrát už?“ (s. 19), „Pod krížom dúfam, / že si, Pane, odbehol / iba nachvíľu“ (s. 21). Nechýba ani večný protiklad života a smrti: „Nohami v rieke / určuješ si hranice – / tu život, tam smrť“ (s. 12), „Dlaňou po dreve – / tu kolíska, tam rakva / vonia životom“ (s. 39). Básnická zbierka Pár kvapiek dažďa je emotívnym záznamom toho, čo sa odohráva všade okolo nás, maličkostí, ktoré vo víre každodennosti často prehliadame. Táto knižka mi evokuje pomalé popíjanie japonského čaju v slovenskej chalúpke a je to príjemná, pohodová predstava. Pocit z básnickej zbierky umocňujú krehké, minimalistické a obrazné ilustrácie Stana Jendeka, ktorý mal na starosti i jej grafickú úpravu.

„Prvý jarný dážď – / za každou jednou kvapkou / cinknutie v duši“ (s. 5). Niekedy skutočne netreba veľa slov na verné zachytenie chvíle tu a teraz. Je to umenie úspornosti, podávanie poézie po čajových lyžičkách. Matúš Nižňanský vo svojej debutovej zbierke básní presvedčil, že toto umenie ovláda a že čitateľom má čo povedať.

---

Bibliografický odkaz:

ŠÍPKOVÁ, Ružena: Poézia po čajových lyžičkách. [Recenzia knihy: Matúš Nižňanský: Pár kvapiek dažďa. , Renesans, 2017]. In: Literárny týždenník, č. 23 – 24, ročník: XXXI, vyšlo 20. 6. 2018, ISSN 0862-5999, s. 12. Dostupné na internete: <TU>.