Špaček, J.: Literárna publicistika Karla Sýsa [K. Sýs: Bordel na kvadrát, 2017]

31.01.2018 13:49

 

Karel Sýs

BORDEL NA KVADRÁT

Praha: Nakladatelství FUTURA, 2017,

1. vyd., 302 s., ISBN 978-80-88035-24-4

Literárna publicistika Karla Sýsa

JOZEF ŠPAČEK

Významný český básnik, prozaik, editor a v súčasnosti i šéfredaktor literárnej prílohy Haló novín LUK (Literatura – umění – kritika) Karel Sýs (* 1947) vydal v poradí už štvrtú knihu literárnej publicistiky (predtým Nová Kosmova kronika aneb Bordel v Čechách, 1994, Bordel na druhou, 1996, Bordel do třetice, 1999, Vymknuta z kloubů, 2004). Jej záber je skutočne úctyhodný, nielen po formálnej stránke – v knihe sa nachádzajú stĺpčeky, glosy, rozhovory, ako aj obsiahlejšie analýzy rôznych kultúrno-spoločenských alebo spoločensko-politických fenoménov –, ale aj šírkou a hĺbkou spracovaných tém. Čitateľ v nej nájde i recenzie kníh, najmä z oblasti literatúry faktu (K. Sýs je predstaviteľom aj takejto literatúry), alebo príhovory pri otváraní výstav rozličných českých výtvarníkov. V knihe sa nachádzajú aj jeho obsiahle a významovo zásadné príspevky prednesené na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach v roku 2016 s názvom Literatura na porážku či na XVIII. brnianskej česko-slovenskej konferencii na tému Česká a slovenská poézia: slovo a mlčanie Poezie mlčící a nemlčící. Texty sú zoradené chronologicky, od roku 2013 po rok 2017. Vyslovuje sa v nich k aktuálnym témam, ktoré hýbu českou, nielen intelektuálnou societou – napr. obsiahla stať o Líde Baarovej a jej miere a príčinách kolaborovania, heydrichiáde, holokauste či Jaroslavovi Foglarovi (K. Sýs presadil pred rokom 1989 jeho prijatie do Zväzu českých spisovateľov, čomu sa obľúbený autor potešil, aj keď sa po novembri už ku K. Sýsovi nehlásil) –, ako aj k udalostiam na českej politickej scéne. Sýs vo všetkých príspevkoch píše ostrým perom, zároveň nezaprie v sebe básnika s využitím nápaditého jazyka, koreneného humorom a iróniou. V dosť veľkej miere jeho publicistické nasadenie pripomína mladého Laca Novomeského počas jeho novinárčenia v Čechách (Praha, Ostrava) v medzivojnovom období, lenže K. Sýs je podstatne pichľavejší. Nezaprie v nich svoje výrazné ľavicové postoje, hlboko zažitú „víru uhlířskou“. Aj v tejto knihe autor pláva proti prúdu, proti mainstreamovým médiám, ktoré si veľmi často prispôsobujú realitu tohto sveta, „vymknutého z kĺbov“ svojím nie práve najčestnejším cieľom či zámerom. Využíva aj obdivuhodnú pamäťovú disponovanosť, keď pripomína mnohým tvorcom ich diametrálne odlišné slová, hodnotiace postoje, či už zo strany básnikov alebo prozaikov, ako aj literárnych kritikov a historikov z čias štyridsiatych, päťdesiatych a iných rokov v porovnaní s tým, aké postoje prejavili po novembri 1989. Nešetrí nikoho, ani nobelovca J. Seiferta, pripomínajúc jeho slová z protektorátneho príspevku do denníka Národní práce v roku 1942 po atentáte na R. Heydricha, pritakávajúceho ríšskemu režimu... Mohli by sme uviesť mnoho ďalších príkladov o masle na hlavách, o ekvilibristických zmenách v postojoch o 180 stupňov celého radu osobností a „osobností“, pasujúcich sa po novembri 89 za nových strážcov hlavne ideovej čistoty českej kultúry. Sýs si volí originálny uhol pohľadu na rozličné iné podnety, kde by sme to hádam ani neočakávali, napr. v zamyslení Kolik bylo odvážných nad výstavou Tváře odvážných na Pražskom hrade. Uvádza tu mimoriadne zaujímavé súvislosti s našimi hrdinami odboja, cvičenými v Anglicku, ktorých činnosť však „Československo muselo Británii po válce veškerou výstroj i výzbroj našich hrdinů zaplatit, krev byla zřejmě málo tvrdým platidlem“ (s. 13). V ďalších častiach publikácie vyslovuje zaujímavé geopolitické analógie k situácii na východ od našich (slovenských) hraníc, napr. v stati Historie se ráda opakuje – v názoroch Hitlera, Mussoliniho, Keitela či Himmlera je až znepokojujúco veľa aktuálnych súvislostí s dneškom. Uvádzame citát z Hitlera z roku 1940: „Hranice mezi Evropou a Asií není na Urale, ale tam, kde končí osídlení lidí proněmeckého smýšlení a začíná čistě slovanské osídlení. Naším úkolem je posunout tuto hranici co nejdál na východ a v případě nutnosti hodně daleko za Ural“ (s. 112). K. Sýs sa v celej svojej knihe prejavuje ako tvorca s plným nasadením voči všetkému, čo sa odohráva v českých – a nielen v českých – umeleckých, politických a spoločenských kruhoch. Jeho kronikárske pero je veľmi ostro nabrúsené a pripomína skôr skalpel, režúci do živého. Je to však nástroj oživujúci, nie umŕtvujúci, čo je najvýraznejšou devízou celej knihy, napísanej výbušným jazykom, typickým pre nezameniteľný štýl tohto autora.

 

- - -

Bibliografický odkaz:

ŠPAČEK, Jozef: Literárna publicistika Karla Sýsa [ Recenzia knihy Karel Sýs: Bordel na kvadrát, Nakladatelství Futura, 2017]. In: Literárny týždenník, č. 1 – 2, ročník: XXXI, vyšlo 17. 1. 2018, s. 13. ISSN 0862-5999. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com