Výročia osobností a udalostí – APRÍL 2017

04.04.2017 19:20

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V APRÍLI 2017

 

GEJZA DUSÍK (* 1. 4. 1907 – † 5. 5. 1988) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 4. 1907 narodil sa v Zavare Gejza Dusík († 5. 5. 1988 v Bratislave), národný umelec, slovenský hudobný skladateľ, zakladateľ slovenského tanga a hlavný predstaviteľ slovenskej populárnej hudby. Študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (od 1928), zároveň absolvoval súkromné štúdium hry na klavíri. Študoval na Neues Wiener Konservatorium (kompozícia – Eugen Zándor; 1932 – 1936). Bol pracovníkom Slovenského autorského zväzu (1939 – 1949), zakladateľom a riaditeľom vlastného hudobného vydavateľstva (1942 – 1948) a riaditeľom Slovenského autorského zväzu (1949 – 1974). Ťažiskom jeho tvorby sa stala opereta, ale popri nej vytvoril aj veľa skladieb tzv. vyššieho populáru, ktorý našiel uplatnenie v rozhlasových programoch a na promenádnych koncertoch. V operetnom žánri dospel k vytvoreniu vlastného, „dusíkovského“ melodicko-harmonického prejavu, ktorý sa dá identifikovať v jeho operete Modrá ruža, Dvorná lóža a Hrnčiarsky bál, ako aj v mnohých piesňach (napr. Pieseň o vlasti). Patrí k zakladateľom slovenského tanga a svojou rozmanitou a bohatou piesňovou tvorbou, obsahujúcou asi 300 piesní, sa stal hlavným predstaviteľom slovenskej populárnej hudby. Roku 1965 mu udelili titul zaslúžilý umelec a 1988 titul národný umelec. In memoriam mu udelili Rad Ľudovíta Štúra I. triedy  (2007). Na jeho počesť SOZA každoročne udeľuje Cenu Gejzu Dusíka médiu za najväčší podiel vo vysielaní slovenskej pôvodnej tvorby.

 

DIONÝZ ŠTÚR (* 2. 4. 1827 – † 9. 10. 1893) – 190. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 4. 1827 sa narodil v Beckove Dionýz Štúr († 9. 10. 1893 vo Viedni), slovenský geológ, botanik, fytopaleontológ, európsky uznávaný prírodovedec, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Študoval na polytechnike vo Viedni a na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil na Ríšskom geologickom ústave vo Viedni, v rokoch 1885 – 1892 bol jeho riaditeľom. Významnú prácu odviedol najmä v oblasti geológie, botaniky a fytopaleontológie. Prešiel prakticky habsburskú monarchiu a preskúmal takmer všetky jej geologické útvary. Pre našu vedu sú zvlášť dôležité jeho práce o slovenských Karpatoch, výskum povodia Váhu a Nitry, kotliny Liptova, Veľkej Fatry i Nízkych Tatier, povodia Hrona a celý rad ďalších. V tomto smere cenným dielom bádateľa je Geologicko-geografická osnova polohopisu Slovenska. Napísal okolo 300 prác v nemčine, robil geologický výskum v Alpách v Taliansku, v Dalmácii, v Sedmohradsku, v Haliči, ako aj v Čechách. V roku 1862 mu na Svetovej výstave v Londýne za geologické mapy udelili zlatú medailu. Dostalo sa mu zaslúženého uznania v zahraničí, bol dopisujúcim členom významných prírodovedných spoločností sveta.

 

TIBOR ANDRAŠOVAN (* 3. 4. 1917 – † 14. 6. 2001) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 4. 1917 narodil sa v Slovenskej Ľupči Tibor Andrašovan († 14. 6. 2001 v Bratislave), slovenský hudobný skladateľ, upravovateľ ľudovej hudby a piesní, dirigent.

 

ŠTEFAN MARKO DAXNER (* 26. 12. 1822 – † 11. 4. 1892) – 125. VÝROČIE ÚMRTIA, 195. VÝROČIE NARODENIA

† 11. 4. 1892 zomrel v Tisovci Štefan Marko Daxner (* 26. 12. 1822 tamže, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine), slovenský právnik, ekonóm, politik, spisovateľ, publicista, národný buditeľ, ideológ a vedúci predstaviteľ slovenského národného hnutia, ktorý patril k štúrovskej generácii a bol člen prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrín. V meruôsmych rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. 1849 ho vyslobodili Francisci a cisárske vojská. Bol iniciátorom zvolania slovenského národného zhromaždenia do Turčianskeho Svätého Martina v júni 1861. Zásadne sa zúčastnil na tvorbe významných dokumentov Slovákov – bol spolutvorcom Žiadostí slovenského národa(1848) a hlavným osnovateľom Memoranda slovenského národa (1861). Zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a pod. Na námety ľudového slovenského folklóru písal básne i prózu, zbieral ľudové povesti. Svoje úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele Hlas zo Slovenska (1861).

 

DANIEL RAPANT (* 17. 4. 1897 – † 17. 4. 1988) 110. VÝROČIE NARODENIA

* 17. 4. 1897 narodil sa v Holíči Daniel Rapant († 17. 4. 1988 v Bratislave), slovenský historik.

 

TERÉZIA VANSOVÁ (* 18. 4. 1857 – † 10. 10. 1942) 160. VÝROČIE NARODENIA, 75. VÝROČIE ÚMRTIA

* 18. 4. 1857 sa narodila vo Zvolenskej Slatine Terézia Vansová († 10. 10. 1942 v Banskej Bystrici), slovenská spisovateľka, prozaička, priekopníčka slovenského ženského románu, redaktorka, kultúrno-osvetová činovníčka. Chodila do dievčenskej školy v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote. Roku 1875 sa vydala za ev. farára J. Vansu do Lomničky, odkiaľ sa rodina roku 1882 presťahovala na Pílu. Od roku 1911 žila v Banskej Bystrici. Popri literárnej tvorbe rozvíjala bohatú kultúrnu, osvetovú a výchovnú činnosť. Tieto jej úsilia vyústili do redigovania a vydávania prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1914), ktorý sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. Realistickej autorke sa zdrojom inšpirácie stala dedina a spoločnosť malomesta v 19. storočí. Známymi sa stali najmä jej romány Sirota Podhradských (prvý slovenský román od ženskej autorky), Kliatba Sestry, cestopis Pani Georgiadesová na cestách, ako aj román pre mládež Danko a Janko, z noviel a kratších próz zbierka Rozsobášení (1930). Obľubu si získala drobnými prácami, ktoré zhrnula pod názov Z fary a zo školy (1931). Napísala viaceré divadelné hry. Určitá časť diela priekopníčky slovenského ženského románu zostáva čitateľsky stále živá, niektoré jej prózy sa stali klasickými dielami čítania pre deti a mládež.

 

SAMUEL TEŠEDÍK (* 20. 4. 1742 – † 27. 2. 1820) – 275. VÝROČIE NARODENIA

* 20. 4. 1742 narodil sa v Alberti Samuel Tešedík († 27. 2. 1820 v Sarvaši), slovenský pedagóg, národohospodár.

 

ANDREJ SLÁDKOVIČ (* 30. 3. 1820 – † 20. 4. 1872) – 140. VÝROČIE ÚMRTIA

20. 4. 1872 zomrel v Radvani Andrej Sládkovič (* 30. 3. 1820 v Krupine), slovenský básnik, príslušník štúrovskej genrácie.

 

Zdroje:

Gejza Dusík. In: Hudobné centrum [online]. [Citované 2. 4. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.

JURÍK, Marián: Gejza Dusík. In: 100 slovenských skladateľov. [Ed. Marián Jurík, Peter Zagar]. Bratislava: Národné hudobné centrum, 1998, s. 87.

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com