Výročia osobností a udalostí – OKTÓBER 2017

05.10.2017 07:15

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V OKTÓBRI 2017

 

JÁN DÉRER (* 1. 10. 1847 – † 27. 8. 1904) – 170. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 10. 1847 narodil sa v Slovenskom Pravne Ján Dérer († 27. 8. 1904 vo Veľkom Lome), slovenský pedagóg, publicista, ev. kňaz.

 

JÁN TOMKA-SÁSKY (* 2. 10. 1692 – † 26. 8. 1762) – 325. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 10. 1692 sa narodil vo Zvolene Ján Tomka-Sásky († 26. 8. 1762 v Bratislave), významný slovenský geograf, historik a pedagóg. Bol popredným predstaviteľom geografie v 18. stor. v Uhorsku, priekopnícky zavádzal slovenské geografické názvoslovie.

 

BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA (* 2. 10. 1867 – † 27. 11. 1951) – 150. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 10. 1867 narodila sa v Polichne (okres Lučenec) Timrava, vl. menom Božena Slančíková († 27. 11. 1951 v Lučenci), národná umelkyňa (1951), slovenská spisovateľka, dramatička, vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu. Písala črty, poviedky a novely z dedinského a spoločenského života vidieckej inteligencie, poznačené autobiografickými prvkami, iné venovala vysťahovalectvu a problémom vlastníctva. V rukopisnom zošite s názvom Pesničky sa zachovali jej verše z rokov 1886 – 1897. Tlačená prvotina Za koho isť? (1893) vyšla v budapeštianskych Slovenských novinách. V novelách Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál, Boj (1896 – 1900) sa sústredila na vnútornú psychológiu analýzu postáv, pre ktoré bol charakteristický neurčitý smútok, rozčarovanie a náladovosť, ale aj úsilie o realizmus. V novele Skúsenosť (1902) sa dostala do rozporu s oficiálne chápaným národovectvom martinského centra (Vajanský), takže redaktor J. Škultéty niektoré pasáže zmenil alebo vynechal, čo bolo príčinou jej kratšieho odmlčania. V ďalších novelách a poviedkach Na jednom dvore, Veľký majster (obe 1904), Bez hrdosti (1905), Veľké šťastie (1906) ich hrdinky prežívajú sklamania z reality, kontrastujúcej s vysnenými ideálmi. V novelách Katera (1894), Ondrej Karman (1896) či Sluhove trpkosti (1897) sa usilovala o realistické objektivizovanie a zobrazovanie ľudového prostredia. V novele Tá zem vábna... (1907) sa venovala problematike slovenského vysťhovalectva do Ameriky. V novele Márnosť všetko (1908) sa venuej téme vlastníctva. Novely-portréty Mojžík (1912) a Mocnár (b. r.) konfrontuje so svojím prostredím. Syntézou poznania a umeleckých skúseností je jej novela Ťapákovci (1914), ktorá je symbolom slovenskej dedinskej oblomovčiny a ktorá predznamenala jej umelelcký vývin po oslobodení, charakteristický pre jej novely Hrdinovia (1918), Skon Paľa Ročku (1921), Dve doby (1937) a Záplava (1938). Jej novela Všetko za národ (1926) predstavuje polemiku zrelej autorky s oficiálnou politikou martinského centra s patetickým vzťahom k národu a folklóru. Po 1918 písala sporadicky aj divadelné hry: Chudobná rodina (1921), Páva (1923), Odpoveď (1934), Prekážky (koniec 40. rokov).

 

DEŽO URSINY (* 4. 10. 1942 – † 2. 5. 1995) – 75. VÝROČIE NARODENIA

* 4. 10. 1942 sa narodil v Bratislave Dežo Ursiny († 2. 5. 1995 Bratislava), slovenský bigbítový a artrockový hudobník, gitarista, skladateľ, spevák, textár, filmový dramaturg, režisér, scenárista, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej i česko-slovenskej hudobnej scény. S Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom patrí k zakladateľom slovenskej rockovej hudby. Absolvoval odbor filmová a televízna dramaturgia na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave (1967 – 1973). Bol lídrom bigbeatovej skupiny The Beatmen (1964 – 1966), v zložení: Dežo Ursiny – spev, sólová gitara, Miroslav Bedrik – spev, sprievodná gitara, Marián Bednár – spev, basová gitara a Peter Petro – bicie, vokál, ktorá bola výrazne ovplyvnená tvorbou skupiny The Beatles, potom bol lídrom tria The Soulmen (1966 – 1968), v zložení: Dežo Ursiny – gitara, spev, Fedor Frešo – basgitara, spev a Vladimír Mallý – bicie, spev, výrazne ovplyvneného tvorbou skupiny Cream. Ďalej bol lídrom skupiny The New Soulmen v zložení: Dežo Ursiny - gitara, spev, Ján Lehotský – klávesové nástroje, spev, Fedor Letňan - basová gitara a Peter Mráz – bicie nástroje. Po stretnutí s hráčom na klávesových nástrojoch Jarom Filipom (1970), vznikla skupina Provisorium, spočiatku ovplyvnená artrockom. Pracoval ako dramaturg krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe v Bratislave – režisér a scenárista dokumentárnych filmov: Pieseň pre teba (1980), Sanitrárovci (1980), Gajdoš Antalík (1982), Spievanie na zore (1982), Vôňa života (1986), O rakovine a nádeji (1991), Dom Matky Terezy (1992), Obrázky z výletu za plot blázinca (1994), Času je málo a voda stúpa (1997). Komponoval hudbu k dokumentárnym i celovečerným filmom. Dlhé roky spolupracoval ako so svojím dvorným textárom s básnikom Ivanom Štrpkom (od 1974), s ktorým vytvoril 11 štúdiových albumov (napr. Pevnina detstva, 1977, Modrý vrch, 1981). Spolupracoval so skupinou Burčiak v zložení: Dežo Ursiny – spev, gitara, Pavel Daněk – basová gitara (1979 - 1981), Jaroslav Filip – klávesové nástroje a Ctibor Hlinenský – bicie nástroje. Napísal hudbu ku krátkemu filmu Juraja Jakubiska Bubeník Červeného kríža či ktelevíznemu muzikálu Neberte nám princeznú (1982, réžia Martin Hoffmeister, texty Ján Štrasser), v ktorom hlavné úlohy v ňom stvárnili Marika Gombitová, Miroslav Žbirka a Marie Rottrová. Spolupracoval so skupinou Prognóza (1982) v zložení: Dežo Ursiny – gitara, spev, Martin Karvaš – klávesové nástroje, Vladimír Kaššay – basová gitara, Ľubomír Stankovský – bicie a potom s obnovenou skupinou Provisorium (1983 – 1994). Posledný štúdiový album vydal pod názvom Príbeh (1994).

 

GUSTAV PAPP (* 28. 9. 1919  – † 7. 10. 1997) – 20. VÝROČIE ÚMRTIA

* 7. 10. 1997 v Bratislave zomrel Gustav Papp (* 28. 9. 1919 v Čiernom Balogi), popredný slovenský operný spevák – tenorista.

 

JÁN CÁDRA (*6. 12. 1882 – † 7. 10. 1927) – 90. VÝROČIE ÚMRTIA

7. 10. 1927 zomrel v Bissone (Švajčiarsko) Ján Cádra (* 6. 12. 1882 v Myjave), slovenský publicista, prekladateľ a popularizátor slovenskej a českej kultúry v zahraničí (vo Francúzsku a Švajčiarsku). Bol tajomníkom švajčiarskeho spisovateľa a teoretika umenia W. Rittera. V novinách a časopisoch publikoval články o hudbe, výtvarnom umení, národopisné štúdie, cestopisné črty a poviedky.

 

Zdroje:

  • Dežo Ursiny (4. 10. 1947 Bratislava – 2. 5. 1995). In: Hudobné centrum [online]. Aktualizované: 22. 08. 2016. Dostupné na internete: <TU>.
  •  
  • TIMRAVA. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 468, 469.

 

 

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com