Výročia osobností a udalostí – SEPTEMBER 2017
SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ A UDALOSTÍ V SEPTEMBRI 2017
VOJTECH ŠIMKO (* 15. 1. 1759 – † 2. 9. 1827) – 190. VÝROČIA ÚMRTIA
† 2. 9. 1827 v Trnave zomrel Vojtech Šimko (* 15. 1. 1759, v Kňažiciach), slovenský básnik, rečník, prekladateľ, bernolákovec a zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva.
VLADIMÍR PAVOL ČOBRDA (* 20. 7. 1880 – † 2. 9. 1967) – 50. VÝROČIE ÚMRTIA
† 2. 9. 1967 zomrel v Smrečanoch Vladimír Pavol Čobrda (* 20. 7. 1880 tamže), slovenský náboženský spisovateľ, evanj. kňaz, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v.
OSKÁR ČEPAN (* 27. 2. 1925 – † 3. 9. 1992) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA
† 3. 9. 1992 zomrel v Bratislave Oskár Čepan (* 27. 2. 1925 v Cíferi), slovenský literárny historik a teoretik, kritik umenia, archeológ, esejista, editor.
JÁN VANOVIČ (* 24. 12. 1856 – † 4. 9. 1942) – 75. VÝROČIE ÚMRTIA
† 4. 9. 1942 zomrel v Martine Ján Vanovič (* 24. 12. 1856 v Dražkovciach), slovenský politik, právnik, verejný činiteľ. Bol advokátom v Turčianskom Svätom Martine, predsedom Slovenskej národnej strany pred vznikom ČSR, aktivizoval sa v národnom hnutí, vystupoval proti maďarizácii a často propagoval spoluprácu nemaďarských národov v Uhorsku. Zúčastňoval sa aj na organizovaní slovenského peňažníctva a priemyslu, do rozvoja nášho hospodárstva zasahoval najmä od roku 1914 ako právny zástupca mesta Martin, Tatrabanky a martinskej sporiteľne. Mnohostrannú činnosť rozvíjal aj ako generálny dozorca ev. a. v. cirkvi na Slovensku (1932 – 1939). Po roku 1918 bol členom SNR, poslancom Národného zhromaždenia ČSR, ako aj spoluzakladateľom a predsedom Advokátskej komory pre Slovensko. Predsedal Matici slovenskej (1931 – 1939), patril medzi funkcionárov národných a cirkevných spolkov v Martine. Právnické štúdie, filozofické úvahy a príspevky publikoval v súdobej tlači, niektoré aj samostatne v edícii Zábavné a poučné knižky.
FRATIŠEK DIBARBORA (* 19. 11. 1916 – † 4. 9. 1987) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA
† 4. 9. 1987 zomrel v Bratislave Fratišek Dibarbora (* 19. 11. 1916 tamže), slovenský filmový a divadelný herec, popredný interpret veseloherných a tragikomických žánrov.
SAMO TOMÁŠIK (* 8. 2. 1813 – † 10. 9. 1887) – 130. VÝROČIE ÚMRTIA
† 10. 9. 1887 zomrel v Chyžnom Samo Tomášik (* 8. 2. 1813 v Jelšavskej Teplici), slovenský ev. kňaz, spisovateľ.
ANTON BIELEK (* 10. 9. 1857 – † 27. 1. 1911) – 160. VÝROČIE NARODENIA
* 10. 9. 1857 narodil sa v Bytčici (dnes súčasť Žiliny) Anton Bielek († 27. 1. 1911 Viedeň, Rakúsko), slovenský realistický spisovateľ, novinár, redaktor a osvetový pracovník.
MICHAL MUDROŇ (* 7. 12. 1835 – † 11. 9. 1887) – 130. VÝROČIE ÚMRTIA
† 11. 9. 1887 zomrel v Martine Michal Mudroň (* 7. 12. 1835 v Čabradskom Vrbovku), slovenský politik, národnokultúrny činiteľ, publicista, spoluzakladateľ Matice slovenskej, brat Pavla Mudroňa. Študoval právo vo Viedni. Ako advokát v Bratislave bol úspešným obhajcom predstaviteľov národného i robotníckeho hnutia, ako aj maďarských opozičných síl a novinárov. Obhajoval aj robotníkov a želiarov v urbárskych sporoch. Počas pôsobenia v Bratislave sa stal vedúcou osobnosťou národného diania v meste. V oblasti slovenskej politiky a národného hnutia a kultúry úzko spolupracoval s centrom v Martine. Bol účastníkom a zapisovateľom Memorandového zhromaždenia v Martine (1861), členom Stáleho národného výboru a memorandovej delegácie do Viedne. Patril medzi zakladateľov Matice slovenskej a stal sa jej právnym zástupcom. Ako významný exponent Slovenskej národnej strany bol spoluautorom jej programových téz. Organizoval Petíciu dvanástich obcí Trnavského okresu adresovanú uhorskému snemu. V 60. – 70. rokoch viackrát kandidoval vo voľbách do uhorského snemu. Písal články o národnej a sociálnej tematike. Je autorom obranných spisov A Felvidék a Protestantizmus és panslavizmus. Patril k čelným postavám slovenského politického a verejného života v druhej polovici 19. storočia.
MICHAL BOOR (* 25. 9. 1837 – † 17. 3. 1891) - 180. VÝROČIE NARODENIA
* 25. 9. 1837 narodil sa vo Vrbovom (okr. Trnava) Michal Boor († 17. 3. 1891 v Skalici), slovenský náboženský spisovateľ, redaktor a evanj, kňaz, ktorý študoval a pôsobil v Modre.
ĽUDOVÍT NOVÁK (* 15. 10. 1908 – † 27. 9. 1992) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA
† 27. 9. 1992 zomrel v Ľubochni Ľudovít Novák (* 15. 10. 1908 v Skalici), slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, autor jazykovedných monografií. Po štúdiách na FF UK v Prahe a na Sorbonne v Paríži bol odborným pracovníkom Jazykového odboru Matice slovenskej v Martine a pedagógom na FiF UK v Bratislave. Pričinil sa o vznik SAVU (1942) a stal sa jej prvým generálnym tajomníkom. Po roku 1945 ho zbavili funkcie a načas penzionovali i spoločensky izolovali. V 60. rokoch pôsobil ako vedecký pracovník v SAV a v 70. – 80. rokoch ako profesor na Pedagogickej fakulte v Trnave a na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Napísal mnohé odborné príspevky, recenzie, štúdie z oblasti výskumu slovenského jazyka, jeho dejín, všeobecnej a porovnávacej jazykovedy, slavistiky, románskej a ugrofínskej jazykovedy, aktuálnej problematiky kultúry slova i reči a jazykovej politiky. Je autorom kníh Jazykovedné glosy k československej otázke (1935), Čeština na Slovensku a vznik spisovnej slovenčiny (1938), K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980) a priekopnícke štúdie Vznik Slovanov a ich jazyka (1984). Položil základy slovenskej fonológie a ortoepie. Bol známy ako zástanca a predstaviteľ radikálnej pravopisnej reformy. Patrí medzi priekopníkov moderných smerov v slovenskej jazykovede.