Výročia osobností – NOVEMBER 2016

09.11.2016 16:23

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V NOVEMBRI 2016

 

KAROL RAPOŠ (* 2. 11. 1876 – † 22. 10. 1947) – 140. VÝROČIE NARODENIA

* 2. 11. 1876 narodil sa v Modre Karol Rapoš († 22. 10. 1947 v Bratislave), slovenský regionálny historik, publicista, pedagóg. Napísal knihy Karol Kuzmány (1926), Deji­ny cirkvi ev. a. v. breznianskej (1938) a turistické príručky Sprievodca turistov po Horehroní (1926) a Horehronie (1936). Pre deti pripravil rozprávkový súbor Kde bolo, tam bolo (1942). Spolupracoval s F. J. Houdekom na miestopise Slovenska. V rukopise zanechal prácu Dejiny školstva na Slovensku. Ako organizátor sa zaslúžil o napredovanie nášho školstva a kultúrne­ho života v Brezne a na Horehroní.

 

ALEXANDER MÓŽI (* 8. 11. 1936 – † 5. 8. 2008) – 80. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 11. 1936 sa narodil v Réci (okr. Galanta) Alexander Móži († 5. 8. 2008 Bratislava), prof. PhDr., CSc., slovenský etnomuzikológ, hudobný skladateľ, vysokoškolský profesor.  Absolvoval odbor hudobná výchova – slovenčina na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1957 – 1961), neskôr rozširujúce štúdium hry na husliach (1963 – 1967). Vedeckú ašpirantúru ukončil v Zenetudományi Intézet MTA v Budapešti. Habilitoval sa na docenta v odbore hudobné umenie – teória a dejiny hudby, špecializácia etnomuzikológia na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave (1991). Za vysokoškolského profesora ho menoval prezident SR v roku 2003. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg najprv na Pedagogickej fakulte UK v Trnave (1961 __ 1984), na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1985 až 1994), kde po šesťročnej prestávke pokračoval až do konca svojho života. Vyučoval aj na Vysokej škole pedagogickej Terézie Brunsvikovej v Sarvaši a na Univerzite Janusa Pannoniusa v Pécsi v Maďarsku (1994 – 2000). Na Pedagogickej fakulte UK v Trnave viedol prednášky a semináre o ľudovej piesni, estetike hudby a hudobnej pedagogike. Z umeleckých predmetov vyučoval hru na husliach a hru v komornom súbore. Pod jeho vedením vzniklo okolo 40 diplomových prác z oblasti výskumu a zbierania ľudovej piesne a dejín slovenskej a svetovej hudby. Na VŠMU vyučoval etnomuzikológiu, dejiny hudby, estetiku hudby a viedol diplomové semináre. Bol školiteľom doktorandského štúdia. Pod jeho vedením vzniklo viac ako 20 diplomových prác študentov umeleckých disciplín (hra na nástroj, skladba a dirigovanie), teórie hudby a choreografie ľudového tanca. Okrem iného sa venoval dejinám slovenskej hudby, ľudovej piesni, historickým tancom. Bol zberateľom ľudových piesní na Slovensku, ale aj Slovákov žijúcich v Maďarsku. Je autorom transkripcií ľudových piesní, kompozične spracoval viacero ľudových piesní pre folklórne súbory a Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Dlhé roky bol členom poradného zboru Osvetového ústavu pre ľudovú hudbu. Spolupracoval s Lúčnicou a ďalšími folklórnymi súbormi.

 

IMRICH VAŠKO (* 8. 11. 1936 – † 9. 2. 2010) – 80. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 11. 1936 sa narodil v Ondrašovciach Imrich Vaško († 9. 2. 2010 Ružomberok), doc. PhDr., CSc., slovenský literárny historik a kritik, esejista, editor, básnik, vysokoškolský pedagóg. Zaoberal sa literárnou históriou, kritikou, komparatistikou. Bol autorom a spoluautorom monografií (o. i. o Milanovi Rúfusovi), editorom desiatky zborníkov, ako aj autorom básnických zbierok. Bol nositeľom Veľkej medaily sv. Gorazda.

AN­DREJ TRUCHLÝ (* 9. 11. 1841 – † 28. 10. 1916) – 175. VÝROČIE NARODENIA

* 9. 11. 1841 narodil sa v Svätom Antole An­drej Truchlý († 28. 10. 1916 v Sáse), slovenský vydavateľ, literárny kritik, prekladateľ.

 

KAROL KUZMÁNY  (* 16. 11. 1806 – † 14. 8. 1866) – 210. VÝROČIE NARODENIA

* 16. 11. 1806 narodil sa v Brezne Karol Kuzmány († 14. 8. 1866 v Turčian­skych Tepliciach), slovenský spisovateľ, básnik, prozaik, novinár, estetik, prekla­dateľ, priekopník slovenskej prekladovej li­teratúry, spoluzakladateľ a prvý podpredseda Matice slovenskej (1863 – 1866), jedna z najvýznamnejších slovenských osobností 19. storočia. Svojím literárnym časopisom Hronka rozvíjal kul­túrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku Učenej spoločnosti ban­ského okolia. V období bachovského absolutizmu bol autorom návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Napísal cyklus 13 sonetov s názvom Hraní fantázie (1834), ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu, Modlitby (1835), epos Bela (1836), Evanjelický funebrál (1838) a Katechyzmus evanjelický (1845) a i. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

 

AN­DREJ KMEŤ (* 19. 11. 1841 – † 15. 2. 1908) – 175. VÝROČIE NARODENIA

* 19. 11. 1841 narodil sa v Bzenici An­drej Kmeť († 15. 2. 1908 v Martine), slovenský botanik, ar­cheológ, etnograf, historik, muzeológ, organizátor vedeckého života, obranca Slovákov, ktorý dokazoval ich autochtónnosť v Uhorsku, za­kladajúci člen Matice slovenskej (1863). Pričinil sa o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1895) a do smrti bol jej pred­sedom, bol zakladajúcim členom Národo­pisnej spoločnosti Národopisného múzea československého v Prahe (1897), člen Matice českej, patril medzi zakladateľov Národného múzea v Turčianskom sv. Mar­tine (1897). Mal podiel na založení a vydá­vaní Sborníka MSS, Časopisu MSS, na ras­te knižnice a muzeálnych zbierok, no na­jmä na postavení prvej slovenskej muzeálnej budovy. Jeho dary (entomologické, zoologické i histo­rické nálezy a národopisné pamiatky) sú dodnes ozdobou expozícií SNM. Do dejín svetovej botaniky vstúpil objavením no­vých druhov rastlín, najmä ruží (v okolí Sit­na opísal okolo 60 druhov ruží). Ako bota­nik zmapoval podsitniansku flóru. Najcen­nejším výsledkom jeho botanickej činnos­ti je unikátny mnohotisícstranový herbár, ktorý vytvoril (uložený je v SNM v Brati­slave), pozoruhodný i zo stredoeurópske­ho hľadiska. Zaoberal sa aj geológiou a pe­trografiou. Našiel viacero nových druhov minerálov (Macrosporum Schcinnitzense Bäumler, Humaria Schemnitzensis Rehm, Hydnum Prenčovense Bresodala). Ako his­torik a archeológ dokazoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku, a ako jeden z prvých u nás robil systematické archeologické vy­kopávky s odbornými opismi nálezov a na Štiavnickú začal so systematickým archeo­logickým výskumom. Neskôr sa oblasť jeho výskumu sústredila na celú Hontiansku sto­licu. Na strednom Slovensku s pomocou spolupracovníkov objavil slovanské urny, nástroje, zbrane, šperky a podobne. V Beši našiel a zachránil kostru mamuta.

 

CTIBOR FILČÍK – († 21. 11. 1986 – * 15. 8. 1920) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 21. 11. 1986 zomrel v Bratislave Ctibor Filčík (* 15. 8. 1920 Dolné Plachtince), slovenský divadelný, filmový, televízny a rozhlasový herec, ktorý patril k najvýraznejším postavám slovenskej povojnovej hereckej generácie. Ako ochotníka v bratislavskom Dramatickom krúžku Štefánik si ho všimol Andrej Bagar a ponúkol mu, aby prešiel do novovznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine. Potom bol členom Novej scény ND v Bratislave a Činohry SND v Bratislave. Hral vo filmoch Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Námestie svätej Alžbety, Jeden deň pre starú paniu, Skrytý prameň, Do zbrane, kuruci!, Putování Jana Amose), ale hlavne v televízii (jednou z najznámejších inscenácií bola Plukovník Chabert), a taktiež v rozhlase (o. i. obľúbený Osmijanko). Externe pedagogicky pôsobil na VŠMU. In memoriam bol ocenený Radom T. G. Masaryka IV. triedy.

 

ZDENKO MIKULA (* 27. 11. 1916 – † 31. 10. 2012) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 27. 11. 1916 sa narodil vo Vyhniach Zdenko Mikula  († 31. 10. 2012 Bratislava), slovenský hudobný skladateľ, dirigent. Založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor v Bratislave, bol dirigentom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, šéfredaktorom Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave. Komponoval piesne, zborové skladby, komorné kompozície, orchestrálne a vokálno-inštrumentálne diela, upravoval ľudové piesne pre zbory. Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra a stal sa držiteľom Medaily D. G. Licharda.

 

FRICO (MIROSLAV) MOTOŠKA (* 30. 11. 1891 – † 21. 6. 1956) – 125. VÝROČIE NARODENIA, 60. VÝROČIE ÚMRTIA

* 30. 11. 1891 sa narodil v Banskej Bystrici Frico (Miroslav) Motoška  († 21. 6. 1956 Buenos Aires), slovenský sochár, predstaviteľ konzervatívnejšieho prúdu medzivojnového sochárstva. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch realizoval monumentálne práce – pamätníky, pomníky, náhrobníky a pamätné tabule. Bol signatár lomnického manifestu (1940), v ktorom sa prihlásil k národnému socializmu, po vojne emigroval.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com