Výročia osobností – NOVEMBER 2016
SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V NOVEMBRI 2016
KAROL RAPOŠ (* 2. 11. 1876 – † 22. 10. 1947) – 140. VÝROČIE NARODENIA
* 2. 11. 1876 narodil sa v Modre Karol Rapoš († 22. 10. 1947 v Bratislave), slovenský regionálny historik, publicista, pedagóg. Napísal knihy Karol Kuzmány (1926), Dejiny cirkvi ev. a. v. breznianskej (1938) a turistické príručky Sprievodca turistov po Horehroní (1926) a Horehronie (1936). Pre deti pripravil rozprávkový súbor Kde bolo, tam bolo (1942). Spolupracoval s F. J. Houdekom na miestopise Slovenska. V rukopise zanechal prácu Dejiny školstva na Slovensku. Ako organizátor sa zaslúžil o napredovanie nášho školstva a kultúrneho života v Brezne a na Horehroní.
ALEXANDER MÓŽI (* 8. 11. 1936 – † 5. 8. 2008) – 80. VÝROČIE NARODENIA
* 8. 11. 1936 sa narodil v Réci (okr. Galanta) Alexander Móži († 5. 8. 2008 Bratislava), prof. PhDr., CSc., slovenský etnomuzikológ, hudobný skladateľ, vysokoškolský profesor. Absolvoval odbor hudobná výchova – slovenčina na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1957 – 1961), neskôr rozširujúce štúdium hry na husliach (1963 – 1967). Vedeckú ašpirantúru ukončil v Zenetudományi Intézet MTA v Budapešti. Habilitoval sa na docenta v odbore hudobné umenie – teória a dejiny hudby, špecializácia etnomuzikológia na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave (1991). Za vysokoškolského profesora ho menoval prezident SR v roku 2003. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg najprv na Pedagogickej fakulte UK v Trnave (1961 __ 1984), na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1985 až 1994), kde po šesťročnej prestávke pokračoval až do konca svojho života. Vyučoval aj na Vysokej škole pedagogickej Terézie Brunsvikovej v Sarvaši a na Univerzite Janusa Pannoniusa v Pécsi v Maďarsku (1994 – 2000). Na Pedagogickej fakulte UK v Trnave viedol prednášky a semináre o ľudovej piesni, estetike hudby a hudobnej pedagogike. Z umeleckých predmetov vyučoval hru na husliach a hru v komornom súbore. Pod jeho vedením vzniklo okolo 40 diplomových prác z oblasti výskumu a zbierania ľudovej piesne a dejín slovenskej a svetovej hudby. Na VŠMU vyučoval etnomuzikológiu, dejiny hudby, estetiku hudby a viedol diplomové semináre. Bol školiteľom doktorandského štúdia. Pod jeho vedením vzniklo viac ako 20 diplomových prác študentov umeleckých disciplín (hra na nástroj, skladba a dirigovanie), teórie hudby a choreografie ľudového tanca. Okrem iného sa venoval dejinám slovenskej hudby, ľudovej piesni, historickým tancom. Bol zberateľom ľudových piesní na Slovensku, ale aj Slovákov žijúcich v Maďarsku. Je autorom transkripcií ľudových piesní, kompozične spracoval viacero ľudových piesní pre folklórne súbory a Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Dlhé roky bol členom poradného zboru Osvetového ústavu pre ľudovú hudbu. Spolupracoval s Lúčnicou a ďalšími folklórnymi súbormi.
IMRICH VAŠKO (* 8. 11. 1936 – † 9. 2. 2010) – 80. VÝROČIE NARODENIA
* 8. 11. 1936 sa narodil v Ondrašovciach Imrich Vaško († 9. 2. 2010 Ružomberok), doc. PhDr., CSc., slovenský literárny historik a kritik, esejista, editor, básnik, vysokoškolský pedagóg. Zaoberal sa literárnou históriou, kritikou, komparatistikou. Bol autorom a spoluautorom monografií (o. i. o Milanovi Rúfusovi), editorom desiatky zborníkov, ako aj autorom básnických zbierok. Bol nositeľom Veľkej medaily sv. Gorazda.
ANDREJ TRUCHLÝ (* 9. 11. 1841 – † 28. 10. 1916) – 175. VÝROČIE NARODENIA
* 9. 11. 1841 narodil sa v Svätom Antole Andrej Truchlý († 28. 10. 1916 v Sáse), slovenský vydavateľ, literárny kritik, prekladateľ.
KAROL KUZMÁNY (* 16. 11. 1806 – † 14. 8. 1866) – 210. VÝROČIE NARODENIA
* 16. 11. 1806 narodil sa v Brezne Karol Kuzmány († 14. 8. 1866 v Turčianskych Tepliciach), slovenský spisovateľ, básnik, prozaik, novinár, estetik, prekladateľ, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a prvý podpredseda Matice slovenskej (1863 – 1866), jedna z najvýznamnejších slovenských osobností 19. storočia. Svojím literárnym časopisom Hronka rozvíjal kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku Učenej spoločnosti banského okolia. V období bachovského absolutizmu bol autorom návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Napísal cyklus 13 sonetov s názvom Hraní fantázie (1834), ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu, Modlitby (1835), epos Bela (1836), Evanjelický funebrál (1838) a Katechyzmus evanjelický (1845) a i. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
ANDREJ KMEŤ (* 19. 11. 1841 – † 15. 2. 1908) – 175. VÝROČIE NARODENIA
* 19. 11. 1841 narodil sa v Bzenici Andrej Kmeť († 15. 2. 1908 v Martine), slovenský botanik, archeológ, etnograf, historik, muzeológ, organizátor vedeckého života, obranca Slovákov, ktorý dokazoval ich autochtónnosť v Uhorsku, zakladajúci člen Matice slovenskej (1863). Pričinil sa o vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1895) a do smrti bol jej predsedom, bol zakladajúcim členom Národopisnej spoločnosti Národopisného múzea československého v Prahe (1897), člen Matice českej, patril medzi zakladateľov Národného múzea v Turčianskom sv. Martine (1897). Mal podiel na založení a vydávaní Sborníka MSS, Časopisu MSS, na raste knižnice a muzeálnych zbierok, no najmä na postavení prvej slovenskej muzeálnej budovy. Jeho dary (entomologické, zoologické i historické nálezy a národopisné pamiatky) sú dodnes ozdobou expozícií SNM. Do dejín svetovej botaniky vstúpil objavením nových druhov rastlín, najmä ruží (v okolí Sitna opísal okolo 60 druhov ruží). Ako botanik zmapoval podsitniansku flóru. Najcennejším výsledkom jeho botanickej činnosti je unikátny mnohotisícstranový herbár, ktorý vytvoril (uložený je v SNM v Bratislave), pozoruhodný i zo stredoeurópskeho hľadiska. Zaoberal sa aj geológiou a petrografiou. Našiel viacero nových druhov minerálov (Macrosporum Schcinnitzense Bäumler, Humaria Schemnitzensis Rehm, Hydnum Prenčovense Bresodala). Ako historik a archeológ dokazoval autochtónnosť Slovákov v Uhorsku, a ako jeden z prvých u nás robil systematické archeologické vykopávky s odbornými opismi nálezov a na Štiavnickú začal so systematickým archeologickým výskumom. Neskôr sa oblasť jeho výskumu sústredila na celú Hontiansku stolicu. Na strednom Slovensku s pomocou spolupracovníkov objavil slovanské urny, nástroje, zbrane, šperky a podobne. V Beši našiel a zachránil kostru mamuta.
CTIBOR FILČÍK – († 21. 11. 1986 – * 15. 8. 1920) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA
† 21. 11. 1986 zomrel v Bratislave Ctibor Filčík (* 15. 8. 1920 Dolné Plachtince), slovenský divadelný, filmový, televízny a rozhlasový herec, ktorý patril k najvýraznejším postavám slovenskej povojnovej hereckej generácie. Ako ochotníka v bratislavskom Dramatickom krúžku Štefánik si ho všimol Andrej Bagar a ponúkol mu, aby prešiel do novovznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine. Potom bol členom Novej scény ND v Bratislave a Činohry SND v Bratislave. Hral vo filmoch Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Námestie svätej Alžbety, Jeden deň pre starú paniu, Skrytý prameň, Do zbrane, kuruci!, Putování Jana Amose), ale hlavne v televízii (jednou z najznámejších inscenácií bola Plukovník Chabert), a taktiež v rozhlase (o. i. obľúbený Osmijanko). Externe pedagogicky pôsobil na VŠMU. In memoriam bol ocenený Radom T. G. Masaryka IV. triedy.
ZDENKO MIKULA (* 27. 11. 1916 – † 31. 10. 2012) – 100. VÝROČIE NARODENIA
* 27. 11. 1916 sa narodil vo Vyhniach Zdenko Mikula († 31. 10. 2012 Bratislava), slovenský hudobný skladateľ, dirigent. Založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor v Bratislave, bol dirigentom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, šéfredaktorom Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave. Komponoval piesne, zborové skladby, komorné kompozície, orchestrálne a vokálno-inštrumentálne diela, upravoval ľudové piesne pre zbory. Bol dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra a stal sa držiteľom Medaily D. G. Licharda.
FRICO (MIROSLAV) MOTOŠKA (* 30. 11. 1891 – † 21. 6. 1956) – 125. VÝROČIE NARODENIA, 60. VÝROČIE ÚMRTIA
* 30. 11. 1891 sa narodil v Banskej Bystrici Frico (Miroslav) Motoška († 21. 6. 1956 Buenos Aires), slovenský sochár, predstaviteľ konzervatívnejšieho prúdu medzivojnového sochárstva. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch realizoval monumentálne práce – pamätníky, pomníky, náhrobníky a pamätné tabule. Bol signatár lomnického manifestu (1940), v ktorom sa prihlásil k národnému socializmu, po vojne emigroval.