Výročia osobností – OKTÓBER 2016

01.10.2016 23:42

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROČIA OSOBNOSTÍ – V OKTÓBRI 2016

 

JAROSLAV SCHUT (* 1. 10. 1946 – † 18. 4. 2000) – 70. VÝROČIE NARODENIA

* 1. 10. 1946 sa narodil v Trenčíne Jaroslav Schut († 18. 4. 2000 Prievidza), slovenský spisovateľ, básnik, humorista, publicista, scenárista, autor rozhlasových  scenárov, kultúrno-osvetový pracovník, redaktor. Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Prievidzi (1962 – 1966), Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave (1966 – 1973). Pracoval ako technik v bani v Novákoch (1973 – 1986), riaditeľ Mestského kultúrneho strediska (1986 – 1989), technik v Tesle v Prievidzi (1989 – 1995) a aj redaktor okresných novín Prieboj, redaktor víkendovej prílohy novín Slovenská republika (od 1995), redaktor časopisu Nový deň (2000). Knižne debutoval básnickou zbierkou Fialový hrom (1979). Napísal rozhlasovú hru Nebeský oheň (1992). Písal humoristické a satirické rozhlasové scenáre, scénky a poviedky. Básňami a poviedkami participoval na viacerých antológiách (Doma, Po valasky od zeme, Sonety ročných období, V znamení života, Satirhumorikon, Žihadlice). Posmrtne mu vyšla básnická zbierka Medzi nebom a ženou (2000).

 

JURAJ VÁH (* 29. 8. 1925 – † 3. 10. 1976) – 40. VÝROČIE ÚMRTIA

† 3. 10. 1976 zomrel v Žiline Juraj Váh, občianskym menom Henrich Herzog (* 29. 8. 1925 tamže), slovenský dramatik, publicista, divadelný kritik. Pseudonymy: H. Chleb, Ján Krimlák, Juraj Váh, Milan Sloboda, Milan Varínsky. Študoval na gymnáziu v Žiline, kde zmaturoval (1945) a na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (štúdium nedokončil). Pôsobil ako oblastný referent Zväzu slovenskej mládeže v Žiline (1945 – 1947), pracovník organizačného oddelenia Čs. rozhlasu v Bratislave (1947 – 1949), dramaturg v divadlách v Bratislave, Martine a Trnave. Počas vojenskej služby i po nej bol dramaturgom v Armádnom divadle v Martine (1951 – 58), externým dramaturgom činohry Novej scény v Bratislave (1959), Krajového divadla v Trnave (1961 – 1963), Divadla SNP v Martine (1970 – 1971), pracovníkom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici (1974 – 1976). Publikovať začal v periodikách Nový rod, Pravda, Film a divadlo, Slovenské divadlo, Kultúrny život, Divadelné noviny. Etické problémy človeka v krajných situáciách ohrozujúcich život nastoľujú jeho dve knižne vydané hry Ticho (1948) a Poslední a prví (1949). Prvá hra sa zaraďuje do línie ideí a drámy modelových situácií, postavy-funkcie sú označené ako Matka, Otec, Dáma a Pán, jediná reálna postave je gymnazista Adam a do určitej miery aj jeho spolužiak Žid Spiegel, ktorému sa podarí utiecť z koncentračného tábora, ktorú však možno vnímať ako tieň či svedomie, návratnosť židovskej otázky, vrátane pocitu viny. Druhá hra variuje tému zániku sveta a zachovanie života na zemi. Jeho rozhlasové hry Básnik slobody, Dom kresťanov, Calais sa nevzdavá čerpajú z tých istých dramatických konfliktov. Napísal aj hry Jánošík, Štefanská koruna. Hra Zaťažkávajúca skúška (1953) je inšpirovaná vojenským prostredím. Neskôr napísal satirickú bábkovú hru pre dospelých Na počiatku bola nuda (1959) a drámu Bohovia Amsterdamu (1959), ktorá čerpá námet zo 16. storočia a nastoľuje tradičný problém vlastníctva a lásky. Baladická hra V tmavých horách pramene (1960) čerpá námet zo vzdialeného horského pracoviska. Po nej napísal zbojnícku hru Rajnoha (1961), potom detektívnu hru Výstrel nik nepočul (1963) a hru Predmestie s lipami (1964), ktorá je vystavaná na generačnom konflikte. Jeho drámy Kára (1968), Lakrímia, mať naša (1970), Na juh od Jamajky (1974) a Nočná eskorta (1972) sa, podobne ako jeho prvé drámy, venujú zložitej eticko-filozofickej a spoločenskej problematike. Neskôr napísal komédiu Romanca pre flautu (1975). Je autorom viacerých úspešných rozhlasových hier ako Mŕtvemu pole, smrti les, Ľudia a granáty, Ametyst a Vodovod (1980), ktorá je autobiograficky ladenou rekapituláciou života. Jeho prvou prozaickou knižkou je dvojnovela Niekoľko ľudí (1948), čerpajúca námety z vojny, druhou takisto dvojnovela Urážka majestátu (1966), riešiaca podobné problémy ako jeho dramatická tvorba. Osobitné miesto v jeho tvorbe ma detektívny román Osudný návrat (1968). Posmrtne vyšiel jeho román Sklené oko a Lili Marlen (1978) a kniha noviel Ja, docent Faustík (1980), v ktorej sa vracia do vojnových udalostí, riešiac závažné psychologické a etické problémy. Prekladal zo súvekej dramatickej tvorby, je pôvodca viacerých dramatizácií podľa predlôh svetových autorov.

 

NAĎA HEJNÁ (* 6. 10. 1906 – † 7. 2. 1994) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 10. 1906 narodila sa v Martine Naďa Hejná, rod. Naďa Pietorová († 7. 2. 1994 v Štiavničke, okres Ružomberok; pochovaná je Martine), slovenská divadelná a filmová herečka, režisérka divadelných hier, tajom­níčka Ústredia slovenských ochotníckych divadiel, spoluzakladateľka Slovenského komorného divadla.

Narodila sa v rodine novinára a priekopníka slovenského divadla Miloša Pietora a M. Pietorovej, dvoch významných protagonistov Slovenského spevokolu, ktorý v neľahkej dobe národnostného a sociálneho útlaku nahrádzal Slovákom národné divadlo. Herecký talent zdedila po rodičoch, divadlo hrávala od detstva. Pôsobila v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel, kde bola úradníčkou, potom tajomníčkou (1926).

 

Naďa Hejná a Ivan Mistrík vo filme Pomsta (1975)

Herectvo spájala s hlbokým vcítením sa do postáv, rolám, ktoré stvárňovala, vtláčala dynamiku a vitálnosť. Stala sa živou kronikou Slovenského spevokolu, ktorý mal dlhé roky čelné postavenie v našom divadelníctve. Po vzniku Slovenského komorného divadla v Martine koncom roku 1944 sa stala jeho spoluzakladateľkou a jednou z jeho prvých profesionálnych herečiek. V tom čase už mala za sebou stvárnených vyše 70 postáv na ochotníckej scéne. Po druhej svetovej vojne pôsobila ako skú­sená profesionálna herečka v Di­vadle Slovenského národného povstania (1950 – 1951, od 1960), začas nazvanom Ar­mádne divadlo (1952 – 1960). V martinskej činohre účinkovala od jej vzniku (okrem r. 1946 – 1948) až do odchodu do dôchodku (1980). Za profesionálny život stvárnila takmer dve stovky divadelných postáv a takmer stovku postáv v televízii a vo filme. Veľké uznanie si získala ešte v šesťdesiatych rokoch ako Mária Ľvovna v Rachmaninovej dráme Profesor Poležajev, ktorú režíroval Dezider Janda. Zasvietila v Gegušovej inscenácii Hollého Kuba ako Bečelová; s veľkým rozmachom hrala Markétu v Tylovom Janovi HusoviMatku v dráme Karla Čapka. Zaujala vnútornou presvedčivosťou ako Amanda v Sklenenom zverinci T. Williamsa. Hrala aj vo filmoch Pole neorané, Ružové sny, v Balade o siedmich obesených, Džarkoch či v televíznych inscenáciách Profe­sor Poležajev, Pozdná láska a ďalších. Jej schopnosť vytvárať sýte, plnokrvné a vnútorne presvedčivé postavy v komédiách, tragikomédiách, drámach i tragédiách a schopnosť charakterotvorby jej zabezpečili významné miesto v dejinách slovenského profesionálneho divadla a výraznej osobnosti našej národnej kultúry. Bola členkou Živeny, Slovenského zväzu žien a v roku 1987 aj výboru Matice slovenskej.

 

MICHAL DIONÝZ DOLEŽAL (* 10. 1. 1783 – † 6. 10. 1846) – 170. VÝROČIE ÚMRTIA

† 6. 10. 1846 zomrel v Modre Michal Dionýz Doležal (* 10. 1. 1783 Banská Bystrica), slovenský evanjelický kňaz, autor prác o počiatkoch Evanjelickej cirkvi.

 

RUDOLF LESŇÁK (* 11. 9. 1928 – † 7. 10. 2006) – 10. VÝROČIE ÚMRTIA

† 7. 10. 2006 zomrel v Bratislave Rudolf Lesňák, PhDr., CSc. (* 11. 9. 1928 Levoča), slovenský spisovateľ, literárny vedec, publicista, rozhlasový redaktor. 

 

CYRIL HLAVÁČ (* 7. 10. 1916 – † 5. 5. 1971) 100. VÝROČIE NARODENIA

* 7. 10. 1916 sa narodil v Mošovciach Cyril Hlaváč († 5. 5. 1971 Bratislava), slovenský evanjelický kňaz a redaktor, tlačový tajomník Generálneho evanjelického biskupstva v Modre.

 

GUSTÁV SEBERINI (* 8. 10. 1816 – † 19. 8. 1890) – 200. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 10. 1816 sa narodil v Adamovských Kochanovciach Gustáv Seberini († 19. 8. 1890 Békéscaba, Maďarsko), slovenský náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár.

 

PETER DEBNÁR (* 8. 10. 1941 – † 8. 6. 2004) – 75. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 10. 1941 sa narodil v Bratislave Peter Debnár († 8. 6. 2004 Bratislava), slovenský divadelný a filmový herec, režisér. 

 

FRANTIŠEK XAVER BUDÍNSKY (* 8. 10. 1676 – † 24. 4. 1727) – 340. VÝROČIE NARODENIA

* 8. 10. 1676 sa narodil v Púchove František Xaver Budínsky († 24. 4. 1727 Trenčín), slovenský hudobný skladateľ, katolícky kňaz-jezuita.

 

PAVEL HORVÁTH (* 10. 10. 1926 – † 28. 7. 1999) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 10. 1926 sa narodil v Šišove Pavel Horváth († 28. 7. 1999 Bratislava), PhDr., CSc., slovenský historik a popularizátor našej národnej histórie.

Študoval na gymnáziu v Nitre (1938 – 1946), históriu, slovenčinu a slavistiku na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Bol pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a umení  (od r. 1950) a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.  Vo vedecko-výskumnej práci orientoval na slovenské dejiny v období novoveku, hospodárske a sociálne postavenie poddanského obyvateľstva, problematike protitureckých bojov a protihabsburských povstaní, otázkam starších kultúrnych dejín Slovenska, národnopolitickému vývinu Slovákov v 18. a v prvej polovici 19. storočia, ako aj dejinám slovenskej historiografie, regionálnohistorickému výskumu. Napísal knižné monografie Listy poddaných z rokov 1530 – 1848, Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia, Turci na Slovensku (1971) a Rabovali Turci (1972). V publikácii Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra (1983) podrobne zaznamenal genealógiu Ľudovíta Štúra. Napísal aj monografiu Anton Bernolák (1762 – 1813): Pôvod a osudy jeho rodiny – život a dielo. Vydal aj odborné publikácie Bibliografia oravského písomníctva do roku 1970 (1970) a Slovenská historiografia v období pred národným obrodením (1983). Bol spoluautorom Dejín Slovenska (1987), Encyklopédie Slovenska a Slovenského biografického slovníka..

 

DARINA ŽURAVLEVOVÁ-PAVLOVIČOVÁ (* 10. 10. 1906 – † 17. 3. 1988) – 110. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 10. 1906 sa narodila v Starej Turej Darina Žuravlevová-Pavlovičová († 17. 3. 1988 Bratislava), slovenská speváčka, hudobná pedagogička.

 

PAVEL HORVÁTH (* 10. 10. 1926 – † 28. 7. 1999) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 10. 10. 1926 sa narodil v Šišove Pavel Horváth († 28. 7. 1999 Bratislava), PhDr., CSc., slovenský historik a popularizátor našej národnej histórie.

Študoval na gymnáziu v Nitre (1938 – 1946), históriu, slovenčinu a slavistiku na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Vo vedecko-výskumnej práci orientoval na slovenské dejiny v období novoveku, hospodárske a sociálne postavenie poddanského obyvateľstva, venoval sa problematike protitureckých bojov a protihabsburských povstaní, otázkam starších kultúrnych dejín Slovenska, národnopolitickému vývinu Slovákov v 18. a v prvej polovici 19. storočia, ako aj dejinám slovenskej historiografie, regionálnohistorickému výskumu. Napísal knižné monografie Listy poddaných z rokov 1530 – 1848, Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia, Turci na Slovensku (1971) a Rabovali Turci (1972). V publikácii Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra (1983) podrobne zaznamenal genealógiu Ľudovíta Štúra. Napísal aj monografiu Anton Bernolák (1762 – 1813): Pôvod a osudy jeho rodiny – život a dielo. Vydal odborné publikácie Bibliografia oravského písomníctva do roku 1970 (1970) a Slovenská historiografia v období pred národným obrodením (1983). Bol spoluautorom Dejín Slovenska (1987), Encyklopédie Slovenska a Slovenského biografického slovníka.

 

JURAJ HALUZICKÝ (* 28. 8. 1911 – † 11. 10. 1991) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 11. 10. 1991  zomrel v Bratislave Juraj Haluzický (* 28. 8. 1911 Uherský Brod), prof. JUDr., slovenský dirigent, zbormajster, klavirista, vysokoškolský profesor, organizátor hudobného života. 

 

JÁN URSÍNY (* 11. 10. 1896 – † 8. 1. 1972 RAKŠA) – 120. VÝROČIE NARODENIA

* 11. 10. 1896 narodil sa v Rakši (okr. Turčianske Teplice) Ján Ursíny († 8. 1. 1972 tamtiež), slovenský poli­tik, funkcionár agrárnej strany, poslanec národného zhromaždenia v prvej ČSR, člen domáceho odboja v druhej svetovej vojne, spoluorganizátor Slovenského národného povstania, spoluzakladateľ a člen predsedníctva Slovenskej národnej rady v čase vojny, spoluzakladateľ a predseda povojnovej Demokratickej strany a podpredseda vlády ČSR po oslobodení.

Ľudovú školu navštevoval v Rakši (1903 – 1908), meštiansku školu v Martine (1908 – 1912). Študoval na hospodárskej škole v Šlapaniciach (1912 – 1915). Hospodáril na rodinnom majetku v Rakši (1915 – 1916). Po vzniku prvej ČSR bol funkcionárom agrárnej strany – Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a predstaviteľom jej hodžovského krídla  (1923 – 1938), členom poľnohospodárskych družstevných organizácií v Rakši a v Bratislave (1938 – 1944). Bol poslancom Národného zhromaždenia ČSR (1929, 1935 – 1939). Bol podpredsedom vlády ČSR (1945 – 1947). Väznili ho (1948 – 1953), pracoval ako poľnohospodársky robotník v Rakši (od r. 1953) a neskôr ako skladník Štátnych lesov v Turčianskych Tepliciach. Bol spoluzakladateľom a organizátorom slovenského družstevníctva agrárneho typu a predstaviteľom regionalizmu. Spolupracoval s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou na autonomistickej platforme (1938) a signátorom Žilinskej dohody za agrárnu stranu. Po rozpade ČSR sa s Hlinkovou ľudovou stranou rozišiel. S J. Lettrichom zhromaždil skupinu česko-slovensky orientovaných bývalých členov agrárnej strany, Slovenskej národnej strany a udržiaval spojenie so Sidorovou skupinou a s V. Šrobárom. Pod vplyvom udalostí na fronte od jesene r. 1943 rokoval s 5. ilegálnym ústredným vedením Komunistickej strany a pristúpil na spoluprácu o organizačných otázkach odboja. Bol spoluzakladateľom a členom Slovenskej národnej rady a signatárom Vianočnej dohody (1943). Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol členom predsedníctva Slovenskej národnej rady a aj povereníkom pre veci hospodárstva a zásobovania (od septembra 1944). Bol členom delegácie pre tzv. oslobodené Slovensko a Predsedníctva Slovenskej národnej rady (od januára roku 1945). Bol podpredsedom vlády ČSR (1945 – 1947). Bol spoluzakladateľom, predsedom a podpredsedom Demokratickej strany (1945 – 1947). V období politickej krízy (1947) bol donútený odstúpiť z funkcie podpredsedu vlády ČSR  a v apríli 1948 bol nespravodlivo odsúdený. V r. 1953 bol prepustený z väzby a v r. 1964 bol rozsudok zrušený. Do r. 1938 prispieval najmä národohospodárskou publicistikou do agrárnej tlače Demokratickej strany. V rukopise zanechal pamäti, z ktorých časť vyšla až v r. 1992. Vyznamenali ho Radom SNP I. triedy (1945) a Radom T. G. Masaryka II. triedy in memoriam (1992).

 

ANDREJ ČERNIANSKY (* 12. 10. 1841 – † 1. 2. 1923) 175. VÝROČIE NARODENIA.

* 12. 10. 1841 narodil sa v Rajci Andrej Černiansky († 1. 2. 1923 v Martine), slovenský spisovateľ, básnik, prozaik, jazykovedec, redaktor, publicista, ochotnícky herec Slovenského spevokolu, organizátor kultúrneho života, bankový úradník. Pseudonymy: Monte Čerigo, Samuel Supavský, M. A. Španík. 

Bol redaktorom Pešťbudínskych vedomostí (1868 – 1869) v Pešti (dnes Budapešť). Bol úradníkom v sporiteľni v Martine, kde sa stal známym organizátorom kultúrneho života. Bol prívržencom martinského centra Slovenskej národnej strany. Bol spoluzakladateľom a hercom Slovenského spevokolu v Martine (1871). Vydával a redigo­val humoristický časopis Rarášek (1870 –1874 a 1908 – 1914), redigoval časopisy Rarach  (1874) a Pikulík. Založil a redigoval časopis Veselé listy (1877) a prvý slovenský odborný poľnohospodársky časopis Včelár a ovocinár, začas bol aj redaktorom Národ­ných novín. Básnické prvotiny mu vyšli v zbierke Jarné kvety, ktorej spoluautormi sú J. L. Bella a J. S. Kršák. Samostatne vydal odbornú príručku Slovenský pravopis a humoristickú prózu Podivné a skutočné príbehy baróna Bačkoviča.

 

MIKU­LÁŠ HUBA (* 19. 10. 1919 – † 12. 10. 1986) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 12. 10. 1986 zomrel v Bratislave Miku­láš Huba (* 19. 10. 1919 v Spišskej Novej Vsi), slovenský herec, recitátor, vysokoškolský pedagóg.

Počas celej svojej hereckej kariéry bol členom Činohry SND, dlhé roky aj jej umeleckým šéfom. Patril k najobsadzovanejším hercom. Vynikol tiež ako recitátor. Hral vo filme (Varúj, Vlčie diery, Priehrada, Posledná bosorka, Smrť prichádza v daždi, Skrytý prameň, Šepkajúci fantóm, Putování Jana Amose a i.) a v mnohých TV inscenáciách, filmoch a seriáloch, v rozhlase sa uplatnil predovšetkým ako recitátor. Pedagogicky pôsobil na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU. Bol predsedom Zväzu slovenských dramatických umelcov a členom ÚV KSS. Bol nositeľom Ceny A. Bagara (1984).

 

FRANTIŠEK XAVER HABEL (* 13. 10. 1760 – † 13. 10. 1846) – 170. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 10. 1846 zomrel v Nitre František Xaver Habel (* 13. 10. 1760 v Trenčíne), slovenský katolícky kňaz, biskup v Nitre, prekladateľ, národnokultúrny pracovník, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva.

 

MARTIN ŤAPÁK (* 13. 10. 1926 – † 1. 2. 2015) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 13. 10. 1926 sa narodil v Liesku Martin Ťapák († 1. 2. 2015 Bratislava), národný umelec, slovenský herec, režisér, scenárista, choreograf, tanečník.

Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave (1947) a odbor choreografie na Vysokej škole muzických umení v Bratislave (1956). Ako herec a asistent réžie začínal v Činohre Slovenského národného divadla (1945 – 1960), bol tanečníkom, choreografom a režisérom SĽUK-u (1950 – 1958), pôsobil v Laterne magike v Prahe ako choreograf a režisér (1959 – 1961), bol režisérom Slovenského filmu v Bratislave (od 1961). Ako herec hral v 23 filmoch, napr. Vlčie diery (1948), Priehrada (1950), Rodná zem (1953), kde účinkoval aj ako tanečník a bol choreografom, Dáždnik svätého Petra (1958), Kapitán Dabač (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Slnečný kúpeľ (1964), Živý bič (19) a i.). Režíroval vyše 60 hraných, dokumentárnych a televíznych filmov, najznámejšie z nich sú: Kubo (1965), Živý bič (1966), Rok na dedine (1967), Rysavá jalovica (1970), Nevesta hôľ (1970) – jeho prvý hraný film pre kiná, Pacho, hybský zbojník (1970), Sváko Ragan (1976), Vianočné oblátky (1977), Krutá ľúbosť (1978), rozprávky Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), dráma Kým kohút nezaspieva (1986) či jeho posledný film Ako divé husi (2000). Cyklickými TV reláciami (Tanečné miniatúry I. – X. – SĽUK a Lúčnica, Môj vienok zelený) a lyricko-baladickými TV filmami ako Balada o Vojtovej Maríne (1964) a i. priniesol nový spôsob filmového spracovania folklórnych tém. Jeho osobnosti  vzdal poctu aj Folklórny festival Východná 2015 multimediálnym programom Martin Ťapák – pohľad do života a diela a scénickým programom Slovensko – rodná zem. Bol nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní, o. i. Radu práce (1976), titulu národný umelec (1988), Kríža prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a Pribinovho kríža I. triedy.

 

LADISLAV THOMKA-MARKOVICKÝ (* 26. 7. 1864 – † 13. 10. 1941) – 75. VÝROČIE ÚMRTIA

† 13. 10. 1941 zomrel v Bystričke (okr. Martin) Ladislav Thomka-Markovický (* 26. 7. 1864 tamtiež), verejný činiteľ, politik, signatár martinskej Deklarácie slovenského národa.

 

Zdroje:

  • Jaroslav Schut. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 12. 9. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendárium regionálnych osobností okresov Pezinok, Malacky a Senec 2016. [Zostavila: Daniela Sedláčková. Zodpovedná red.: Mgr. Daniela Tóthová.] Pezinok: Malokarpatská knižnica v Pezinku. Ročník: 11. Rok: 2016. ISSN: 1338-9351. 2016. Vydané v elektronickej podobe. In: Knižnica Pezinok [online]. [Citované 17. 9. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>
  • Kalendár výročí regionálnych osobností a udalostí v roku 2016 (okresy Považská Bystrica, Púchov a Ilava). [Zostavila: Alena Zelenáková]. Považská Bystrica: Považská knižnica Považská Bystrica v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja 2015, ISBN 978-80-972143-1-9. In: PK PB [online]. [Citované 12. 9. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendár výročí regionálnych osobností Turca na rok 2011. [Zostavila Taťana Sivová]. In: Martin: Turčianska knižnica v Martine. [online]. 167 s. ISBN 978-80-970783-0-0. [Citované 15. 9. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendár výročí osobností a udalostí okresov Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín v roku 2016. [Zostavila: Mgr. Petra Dombaiová]. Trenčín: Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne v decembri 2015. ISBN 978-80-85135-53-4. In: VKMR [online]. [Citované 17. 9. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kalendárium 2016: SEPTEMBER 2016 [online]. In: Národné osvetové centrum. [Citované 17. 9. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Schut, Jaroslav. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 409.
  • POLÁK, Milan: Naďa HEJNÁ – hviezda komédií, drám i tragédií. In: Slovenské národné noviny [online]. Uverejnené  3. 3. 2014. [citované 29. 9. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • VÁH Juraj. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. ISBN 80-7149-801-7, s. 592 – 593.
  • VÁH, Juraj. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 485, 487.

 

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com