Jozef Baláž (* 14. 3. 1923 Hlohovec – † 6. 7. 2006 Bratislava)

Jozef Baláž (* 14. 3. 1923 Hlohovec – † 6. 7. 2006 Bratislava), akad. maliar, zaslúžilý umelec, významný slovenský maliar, grafik, ilustrátor, tvorca poštových známok, vedúca osobnosť a nestor slovenskej známkovej tvorby, autor prvej slovenskej známky samostatnej Slovenskej republiky (1993), vyrastal v Hlohovci, v katolíckej rodine otca Jána, železničiara, a matky Márie, domácej, ktorí ho vychovávali v duchu kresťanských hodnôt a k úcte a čestnosti. Mal staršiu sestru Marienku, ktorá bola takisto výtvarne nadaná a ktorá sa stala učiteľkou. Bol ženatý s manželkou Evou, syn Branko žije v Kanade.

V rodnom meste absolvoval tretiu ľudovú triedu a stal sa skautom, základnú školu ukončil Pezinku, kam sa presťahovali s rodinou (1930), keďže otec dostal prácu v Bratislave. Vyučil sa za reprodukčného grafika v Slovenskej Grafii Bratislava (1943). Študoval na SVŠT na oddelení kreslenia a maľovania (prof. J. Mudroch, prof. D. Milly a K. Sokol) v Bratislave (1946 – 1949). Zároveň ako výtvarný a technický redaktor spolupracoval s časopismi Obrazový život a Slovenský svet (1946 – 1948). Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1951) na oddelení krajinárskeho maliarstva (u prof. D. Millyho) v Bratislave (1949 – 1951) a ako štipendista v poslednom roku štúdia na VŠVU Akadémiu výtvarných umení (u národného umelca prof. Iliju Beškova) v Sofii (1952 – 1953). Bol dvorným ilustrátorom týždenníka Život (1963 – 2001). Bol člen umeleckého združenia Klubu grafikov (1967), vedúcim tajomníkom na Zväze slovenských výtvarných umelcov (1977 – 1979), čestným členom združenia Bulharských grafikov (1979) a prvý predseda Realizačnej komisie známkovej tvorby pri MDPaT SR (1993).

Po štúdiách naďalej rozvíjal svoju grafickú tvorbu, ilustroval množstvo kníh a časopisov a vytvoril špičkové tapisérie a artprotisy a monumentálne nástenné mozaiky. K známkovej tvorbe s dostal neskôr, keď sa, už ako výtvarník, zúčastnil spolu so starším kolegom Antonom Hollým (priekopník slovenskej politickej karikatúry po roku 1945, neskôr, v rokoch 1958 – 1970, aj šéfredaktor Roháča, pozn. red.) zo Slovenska na vypísanej celoštátnej súťaži výtvarných návrhov na známky z emisie česko-slovenskej produkcie k 10. výročiu TANAPu (1957), kde uspeli obaja. Séria mala 5 známok, z nich sa realizovali tri jeho návrhy a dva A. Hollého. Patril k najplodnejším autorom slovenských poštových známok a najvýznamnejším tvorcom známkovej grafiky. Tradície slovenskej známkovej tvorby rozvíjal ako prvý spolu s Albínom Brunovským (1935 – 1997) a neskôr aj s Martinom Činovským (1953). Aj jeho zásluhou bola umelecká úroveň poštových známok povýšená na úroveň krásy a hodnôt najmenších výtvarných diel. Jeho tvorba v tejto oblasti patrí do vzácnej pokladnice trvalých umeleckých hodnôt vytvorených v slovenskej kultúre a je aj základom novej špecifickej výtvarnej disciplíny – známkovej grafiky na Slovensku. Svojím originálnym výtvarným rukopisom výrazne ovplyvnil slovenskú známkovú tvorbu. Je autorom viac ako osemdesiat vydaných známok a takmer takého istého počtu FDC.

 

Na známkach zobrazil významné osobností našej histórie, ako slovanskí panovníci – osobnosti Veľkej Moravy s návrhom medziharčia – kniežat Pribina, Rastislav, Koceľ, Svätopluk (ich fiktívne sugestívne dobové portréty).

Podľa zachovalých realistických podôb na znákach zobrazil aj ďalšie významné slovenské historické osobnosti: Ľudovít Štúr, Svetozár Hurban Vajanský, P. O. Hviezdoslav, Ján Smrek, Štefan Moyzes, Jozef Škultéty, Jozef Ľudovít Holuby, Juraj Haulík (krajina spoločného vydania Chorvátsko), námety 50. výročie SNP (generál Rudolf Viest a generál Ján Golián, Francúzski partizáni), Slovenský skauting, Terchovská svadba, Návšteva pápeža Jána Pavla II (2x), Svetový rok matematiky (Juraj Hronec a Štefan Schwarz). Bol autorom prvej slovenskej poštovej známky nášho samostatného demokratického štátu – Slovenskej republiky – s námetom slovenský štátny znak v nominálnej hodnote osem slovenských korún, ktorá otvorila pred celým svetom kapitolu emisnej činnosti našej novej Slovenskej pošty a otvorila aktivity slovenskej filatelie. Autor rytiny bol akademický maliar Martin Činovský (* 1953). Vydalo ju Ministerstvo dopravy, pôst a telekomunikácií a jej vydanie schválil prvý minister Roman Hofbauer. S majstrom Činovským ako rytcom je taktiež aj spoluautorom (výtvarne spracovanie) známky Ústava (4 Sk), pri príležitosti 5. výročia prijatia slovenskej ústavy. V tom istom roku 1993 bol aj autorom známok s vyobrazením osobností slovenskej histórie – Ján Levoslav Bella (5 Sk), Ján Kollár (20 Sk) a Alexander Dubček (8 Sk), kde sa sa mu podarilo výtvarne veľmi pôsobivo v klasických realistických portrétoch priblížiť tieto významné osobnosti našej súčasnej žijúcej generácii Slovákov a taktiež veľkolepého diela slovenskej vedy a zručnosti vodné dielo Gabčíkovo (10 Sk). V roku 1996 získala jeho známka Ľudovít Štúr v hárčekovej úprave prvé, dovtedy najvýznamnejšie medzinárodné ocenenie slovenskej známky – 3. miesto v súťaží Grand prix WIPA. Tak trochu symbolicky, rakúska metropola Viedeň bola miestom prvého historického prieniku slovenskej známky na svetové fórum. Medzi posledné známky z jeho autorskej dielne patria Deň poštovej známky (12 Sk), Pápež Ján Pavol II. (12 Sk), v spolupráci s rytcom s Martinom Činovským (2003).

Jeho výtvarné návrhy realizovali do konečnej podoby najčastejšie priznaní českí ryteckí majstri, ako Herčík, Housa, Jindra, Ondráček, Mráček, Schmidt a ďalší. Ako rytci na jeho výtvarných námetoch poštových známok sa ďalej zúčastňovali akad. maliar Martin Činovský, akad. maliar Rudolf Cigánik a rytec František Horniak. Niektoré jeho známky boli vyhlásené za najkrajšie známky roka.

Ako ilustrátor ilustroval najrozličnejšími technikami vyše jeden a pol tisíc poviedok. Z ilustrovaných kníh, a bolo ich niekoľko desiatok, spomeňme aspoň tie najznámejšie: Erbenovú Kytici, Kollárovú Slávy dcéru alebo Iliaádu. Z detských kníh, ktoré zberajú najviac priestoru v jeho tvorbe – Julinkin prvý bál (1957), Tajomstvo hračiek (1963) či Maroško (1964). Neskôr pozornosť čitateľov pritiahla Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980) a Sirota Podhradských (2002). Jeho ilustračnú tvorbu charakterizuje mnohostrannosť výtvarného vyajdrenia literárneho textu do uceleného umeleckého obrazu. Vie byť epický a súčasne aj lyrický, ktorému je rovnako blízky psychologický pohľad aj úsilie o vystihnutie symboliky podstaty javu.

Jozef Baláž: Ilustrácie ku knihe rozprávok A. Habovštiaka Tri víly na salaši, Slovenská národná galéria, SNG, hore:  Na svadbu (1965), Gajdoš (1965 – 1966), Jánošík a víly (1965 – 1966), dolu: Zvieratká (1965 – 1966), Traja bratia (1965 – 1966), Tri víly na salaši (1965 – 1966)

Za známkovú i ilustračnú tvorbu získal množstvo významných domácich i zahraničných ocenení a vyznamenaní, ako Pamätná medaila k 20. výročiu SNP (1947), plaketa za súbor návrhov na poštové známky k výstave PHILATEC – PARIS (1964), Cena C. Majerníka (1973), zlatá medaila Budovateľ Pezinka, čestné uznanie za ilustrácie k Illiade v súťaži Najkrajšie knihy ČSSR, vychádza litografia z jeho tvorby Pre šťastie pri príležitostí jeho päťdesiatin (1973), Cena Ľudovíta Fullu (1973), Cena vydavateľstva Mladé leta (1975), Čestná listina IBBY za ilustráciu Íljas (Homér) (1976), 1. cena v medzinárodnej súťaži UNESCO o najkrajšiu poštovú známku roka – za známku Svetový týždeň hudby, strieborná medaila IBBY, Lipsko (NDR) (1977), titul zaslúžilý umelec (1977), Medaila Federálneho ministerstva spojov k 60. výročiu československej poštovej známky (1978), 1. cena v súťaži o najlepšiu poštovú známku roka 1981 za známku 20. výročie letu človeka do vesmíru – portrét prvého kozmonauta Juraja Gagarina (1981), Cena Premio Internationale Asiago za emisiu poštových známok Ochrana prírody v ČSSR (1984), 1. cena za známku Interkozmos (1987), ocenenie najkrajšia známka SR – za známku Ľudovít Štúr (1996) a 3. miesto Grand Prix WIPA za známku Ľudovít Štúr, Viedeň (Rakúsko), čestné ocenenie Posol Slovenska za doterajšiu tvorivú umeleckú prácu (1997), udelené denníkom Slovenska republika, Pocta ministra MDPaT SR (1999). V roku 2001 získal štátne vyznamenanie Rád Ľudovíta Štúra II. triedy.

Zdroje:

  • Jozef Baláž. In: Trenčiansky samosprávny kraj [online]. [Citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Baláž. In: Osobnosti [online]. [Citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Vianočný rozhovor s akad. maliarom Jozefom Balážom (Autor: Peter Závacký). In: Infofila [online]. Uverejnené: 23. 12. 2004 . [Citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Baláž – majster známkovej tvorby In: Infofila [online]. [Citované 3. 7. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com