Jozef Božetech Klemens (* 8. 3. 1817 Liptovský Mikuláš – † 17. 1. 1883 Viedeň)

Jozef Božetech Klemens (* 8. 3. 1817 Liptovský Mikuláš – † 17. 1. 1883 Viedeň)

Jozef Božetech Klemens (aj Celemes)  (* 8. 3. 1817 Liptovský Mikuláš, mestská časť Vrbica – † 17. 1. 1883 Viedeň) bol slovenský maliar, autor realistických portrétov, oltárnych obrazov a krajinomalieb, sochár, staviteľ, dagerotypista, prírodovedec, botanik, geológ, archeológ, vynálezca, polyhistor, učiteľ, profesor prírodných vied a kreslenia, zakladajúci člen Matice slovenskej a člen Matice českej, s P. M. Bohúňom ústredná postava výtvarného života vrcholnej fázy nášho národného obrodenia a iniciátor špecifickej slovenskej výtvarnej línie, autor známeho obrazu Ľudovíta Štúra. Narodil sa v rodine otca sedlára a výrobcu kočov, pochádzajeho z obce Frankenstein na sliezskom Kladsku (česko-poľské pomedzie), matka bola Slovenka, rod. Čerepovská, z Tatier. Druhé meno Božetech mal podľa opáta známeho slovanského benediktínskeho kláštora na Sázave v 11. storočí, ktorý bol nielen vynikajúcim staviteľom, sochárom, ale aj maliarom. S manželkou Adelaidou, rod. Kuglerovou  (* 1830 – † 1867), pochádzajúcou z Kolína nad Rýnom (Nemecko), s ktorou sa oženil ako s mladou 17-ročnou šľachtičnou, mal päť detí, dve dcéry a troch synov. Ich dcéra Bohdana (* 1849 – † 1922) bola učiteľkou, výtvarníčkou a autorkou cestopisných reportáží (pseud. Teodorovie), druhá dcéra sa volala Ľudmila, syn Vladimír (* 1857 – † 1888) bol inžinier, druhý syn Bohuslav Peter (* 1859 – † 1942) bol lekárnikom, publicistom a aktívnym členom spolku Detvan, a tretí Cyril Karol (* 1863 – † 1922) bol takisto lekárnikom. Po smrti prvej manželky sa znova oženil (1869) s Antóniou Riznerovou z Kláštora pod Znievom, s ktorou mali syna Jozefa – ako jeho šieste dieťa. [SBS 1989, 97, 98; ŠT 2012; CH 1985, 71]

Jozef Božetech Klemens: Ľudovít Štúr (olej, plátno, 1873)

 

ŠTÚDIÁ A VZDELANIE

Od otcovského remesla cez kníhkupectvo v Liptovskom Mikuláši
až na Akadémiu výtvarných umení v Prahe

Už od detstva sa priúčal remeslu, keď otcovi, zručnému remeselníkovi, pomáhal v jeho dielni v Liptovskom Mikuláši s výrobou sediel a kočov pre zemanov, a prejavoval výtvarný talent, ktorý mu dopomohol aj k štúdiám a vzdelaniu. Známy liptovskomikulášsky kníhkupec Gašpar Féjer-Pataky Belopotocký, u ktorého začas pracoval ako knihársky pomocník, naňho upozornil svojich priateľov, českých vzdelancov, lekára Karla Slavoja Amerlinga a kňaza Václava Svatopluka Štulca, ktorí navštívili Liptovský Mikuláš, keď mal J. B. Klemens 20 rokov. Na ich príhovor študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe, najskôr na skúšobné obdobie (1837), potom ako riadny študent (1838 – 1843) u prof. Františka Xavera Tkadlíka, českého maliara a grafika (od r. 1836), a u prof. Christiana Rubena, rakúskeho maliara a kresliara. Súčasne navštevoval prírodovedné a technické prednášky. [SBS 1989, 97]

Karl Slavoj Amerling (1841 – 1843)

 

Medzitým sa vrátil  Slovensko, no neskôr v štúdiách v Prahe pokračoval (1847/48) – navštevoval prednášky z chémie  a anatómie (v rámci tzv. lekársko-chirurgických štúdií) na pražskej univerzite. Súbežne navštevoval prednášky zo všeobecnej chémie a iných chemických odvetví na pražskom polytechnickom inštitúte, zaujímali ho problémy výroby cukru a hutníctva, navštevoval prednášky z oblasti kvasného priemyslu, pivo- varníctva, analytickej chémie, sklárstva, mineralógie a geografie. Štúdiá v Prahe ukončil r. 1849 a odišiel na Slovensko. Neskôr sa znova vrátil do Prahy, aby sa pripravoval na učiteľské povolanie  (1855 – 1856) na vyššej reálnej škole, zložil učiteľské skúšky z chémie, fyziky, prírodných vied, češtiny a nemčiny pre gymnáziá, potom i pre vyššie reálky. [CH 1985, 64, 65; SBS 1989, 97]

Podobizeň Jozefa Božetecha Klemensa,
akademického maliara v Budči v Prahe
pri Žitnobráne č. 525 (dagerotypia, 1841 – 1843)

 

POVOLANIE A PODNIKANIE

Pôsobil ako učiteľ, bol priekopníkom dagerotypie, pracoval aj v Tatríne

Už popri prvých štúdiách na AVU v Prahe  (1838 – 1843) vyučoval v novozaloženom vzdelávacom ústave K. S. Amerlinga „Budeč“ (1942), ktorý pomáhal budovať. K. S. Amerling mu poskytol v Prahe bývanie a uviedol ho do kruhu vedúcich osobností českého a slovenského kultúrneho a politického života ako publicista, národohospodár a právnik František Ladislav Rieger, básnik, jazykovedec a národný buditeľ Václav Hanka, básnik národného obrodenia, spisovateľ a slavista František Ladislav Čelakovský, fiziológ, lekár a entomológ Ján Evangelista Purkyně, historik, spisovateľ a politik František Palacký či slovenský básnik, historik a slavista Pavol Jozef Šafárik. Ako učiteľ povzbudzoval k praktickým experimentom a objavovaniu nových možností, využíval Komenského pedagogické zásady obsiahnuté v jeho známom diele Orbis pictus, napr. prvé nástenné maľby. [BA 2012, 25; CH 1985, 65]

Počas pražského pobytu ho zaujal objav dagerotypie (predchodkyňa fotografie), ktorým sa zaoberal v chemickom laboratóriu Amerlingovej školy. Vďaka tomu, že už tri roky po zverejnení objavu fotografie vo Francúzsku (19. 8. 1839) začal používať túto novú zobrazovaciu techniku, stal sa druhým fotografom na území dnešného Česka i Slovenska (prvé fotoštúdio otvoril Wilhelm Horn v roku 1841), ktorý založil ako fotoateliér – dagerotypický ateliér „Svetloobrazárňa (Dagerotypia)“ (1842) v Novom Meste na Žitnobranskej ulici č. 525  (v záhrade Dr. Karola Amerlinga). Ako uvádzal v reklame, ktorú uverejnil aj v tlači  (1842), v časopise Česká Wčela  (Chovan, 1985, 66), v ateliéri robil „Dagerotypné podobizne od Jozefa Klemensa, akademického maliara v Prahe...“ za cenu „6 zl. striebra“. Keďže fotografie boli na tie časy ešte veľmi drahé, ateliér pre finančné ťažkosti zanikol. [CH 1985, 66]

Reklama na služby dagerotypického ateliéru
akademického maliara Jozefa Božetecha Klemensa
„Svetloobrazárňa“ (Dagerotypia) na Žitnobranskej ul. č. 525
v Prahe, uverejnená v časopise Česká Wčela (1842)

 

Keď sa vrátil na Slovensko, zapojil sa aj do práce v záujme realizácie národných myšlienok. Pôsobil na Orave (1843), kde v rodine oravského župana Smrečániho vytvoril viacero portrétov jeho rodinných príslušníkov, a v Šariši. Pracoval aj v spolku Tatrín, ktorý vznikol (1844) z iniciatívy Ľudovíta Štúra v Liptovskom Mikuláši. Venoval sa portrétovaniu, vytvoril portréty viacerých slovenských národných činiteľov, a na základe požiadavky mestskej rady Banskej Bystrice (1846) vypracúval návrhy a vyhotovoval plány na postavenie priemyselnej školy. [SBS, 1989, 97]

 

Po neúspešnom podnikaní plťou do Pešti a loďou do Belehradu

Z druhých štúdií v Prahe (1847 – 1849), kde plánoval so svojimi známymi založiť priemyselnú školu, ho podnietil vrátiť sa na Slovensko tak zánik Amerlingovej školy (1848) v Prahe, ktorú štát prestal podporovať pre jej slavianofilskú orientáciu, ako aj revolučné udalosti rokov 1848 – 1849, keďže v Prahe vypuklo povstanie a stavali sa barikády. Po návrate domov aj s manželkou Adelaidou Kuglerovou, s ktorou sa oženil v Prahe, žili v Liptovskom Mikuláši (od roku 1849); venoval sa chémii, pokúsil sa o podnikateľskú činnosť – ako výrobca zinkovej beloby z uhličitého prameňa v Liptovskom Jáne, dielňu postavil z prostriedkov vena manželky, technické zariadenie si navrhol a skonštruoval sám,  no pre nedostatok financií musel podnik opäť zavrieť. Živil sa vyhotovovaním portrétov, neskôr cestoval po Slovensku a prijímal objednávky na kostolné obrazy. V ťažkom existenčnom postavení začal uvažovať o svojom vysťahovaní do Ruska. Od biedy ho načas zachránili ponuky na sakrálne maľby, vo Veľkom Bobrovci (1852 – 1853), kde a realizoval objednávku na projektovanie a výmaľbu kostola a tri obrazy pre obecný úrad a kde aj býval s rodinou (1853), v Partizánskej Ľupči (vtedy Nemecká Ľupča, 1855) a v Palúdzke (1855) pri Mikuláši. Ani to však nestačilo na zaistenie trvalejšej hmotnej existencie rodiny. Preto prijal ponuku od Janka Šafárika, synovca Pavla Jozefa Šafárika, na miesto profesora kreslenia v inej slovanskej krajine ako plánoval – v Srbsku, kam sa spolu s rodinou (už mal dve dcéry) vydal na dobrodružnú cestu (1855) vlastnoručne zhotovenou plťou (upravenou na dlhšiu plavbu) – po Dunaji do Pešti (tam ju predal), a odtiaľ sa loďou dopravili až do Belehradu, kde bol nakrátko učiteľom kreslenia na lýceu. Tam zhotovil i sochu – poprsie známeho srbského politika a národného hrdinu Kara Ďordeviča, ktorej sadrový odliatok priniesol na Slovensko a ktorý je v zbierkach MS. Nevhodné podnebie (ochorel na zimnicu) však rodinu prinútilo vrátiť sa do rodnej krajiny, na Slovensko, odkiaľ sa znova sa vydal na štúdiá do Prahy na vyššej reálnej škole, kde sa pripravoval na učiteľské povolanie. [CH 1985, 67; ŠT 2012]

Učiteľ kreslenia, projektant, geológ známy až vo Viedni a žilinský mešťanosta

Po návrate na Slovensko sa prihlásil na vypísaný konkurz a nastúpil ako učiteľ technického kreslenia na nemeckej reálke v Žiline (1856/57), kde sa usadil na sedem rokov. Ako učiteľ robil na škole aj vážne vedecké výskumy, najmä geologické. Pre mesto za sedem rokov vypracoval projekty na verejné stavby ako mestský pivovar či farský kostol, ktorý potreboval rekonštrukciu po požiari (ešte z 1848) a zemetrasení (z roku 1858). Za správu o tomto zemetrasení, ktorú poslal C.-k. ríšskemu geologickému ústavu vo Viedni, ho ústav menoval za svojho člena-korešpondenta. V Žiline vlastnil dom, ktorý sa podľa písomnostiam žilinského archívu nachádzal na vtedajšej Bočnej uličke – Platea lateralis, dnešnej Vurumove ul. 5. V dome, ktorý mal dve izby, komoru a renesančnú pivnicu, sa mu rozrastala rodina, pribudli dvaja synovia (Vladimír roku 1857 a Bohuslav Peter 1859), spolu mali šesť detí – štyroch synov a dve dievčatá. (ŠT, 2012). Rozrastala sa však aj jeho odborná knižnica, zbierka rastlín, minerálov a skamenelín; ako nadšený geológ kreslil geologické mapy Trenčianskej a Liptovskej stolice, ktoré vytváral spolu s Dionýzom Štúrom z Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, spolu, keď navštívil Žilinu (1858), uskutočňovali geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. Za mnohé zásluhy o rozvoj Žiliny sa stal váženým občanom mesta a ho Magistrát mesta Žilina menoval za mešťana (1860). Po odchode do Banskej Bystrice dom predal žilinskému učiteľovi katolíckej ľudovej školy Jozefovi Záhumenskemu, potom prešiel do rúk viacerých vlastníkov, a prestavbami i veľkou rekonštrukciou, boli v ňom potraviny, dnes je v ňom reštaurácia a pizzeria. Čestné členstvo mu neskôr udelila Maďarská prírodovedná spoločnosť v Budapešti (1862). [DI 2017; Š, 2012]

Odchod do Banskej Bystrice, perzekúcia a existenčné problémy

Keď reálka v Žiline zanikla  (1863) stal sa najskôr suplujúcim (1863) a potom aj riadnym profesorom (od 1873) profesorom prírodných vied a kreslenia na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Na gymnáziu so žiakmi často absolvoval prechádzky do prírody a robil geologický prieskum. Mnohých svojich študentov podnietil k záujmu o prírodné vedy i vynálezy, napr. vynálezcu bezdrôtovej telegrafie Jozefa Murgaša, Andreja Sollmana, spisovateľa a entomológa Andreja Budaya a i. 

Jozef Božetech Klemens: Budatínsky zámok (kresba
z r. 1874, Literárny archív SNK, sign. SK 160/13)

 

Na banskobystrických Štiavničkách mal chemické laboratórium, kde vyrábal zinkovú bielu farbu, neskôr aj v bolognskú bielu farbu. Nedostatok financií z učiteľského platu a dôchodku riešil tak ako už veľa ráz predtým, tvorbou oltárnych obrazov či výzdobou kostolov. Jeho sakrálne diela nájdeme v kostoloch na Liptove, v Turci, na Kysuciach, Orave, Horehroní, ale aj na Spiši. [BO 2013, 70, 71; SBS 97, 98]

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní ho však, rovnako ako aj ďalších, označili za „pansláva“, opäť zažíval perzekúcie a existenčné problémy a jeho život sa začal komplikovať. Vládnúcej maďarskej vrchnosti bol J. B. Klemens známy ako uvedomelý Slovák. Keďže ho skúšky z pražskej techniky neoprávňovali učiť na školách vyššieho typu ako gymnáziá, žiadali od neho, aby sa podrobil skúškam na univerzite, v maďarčine. To však, pretože nevedel po maďarsky, odmietol. Našťastie však zavážila jeho všestranne erudovaná osobnosť a ponechali vo funkcii suplujúceho profesora, aj keď mu dovolili vyučovať iba kreslenie.Neskôr ho dokonca vymenovali dokonca za riadneho profesora  (1873), zrejme v nádeji, že ocení toto gesto a podvolí sa učiť po maďarsky. Keď však aj o päť rokov neskôr zotrvával na svojom stanovisku, maďarská vláda ho penzionovala (1878).

Jozef Božetech Klemens: Predloha na kreslenie
pre dcéru Bohdanu (Literárny archív SNK, sign. SK 160/92)

 

A tak sa dostal s dôchodkovým výmerom 400 zlatých do zúfalého položenia. Až na zákrok samého panovníka, u ktorého osobne predniesol svoju žiadosť o zvýšenie dôchodku, mu ho napokon upravili na 800 zl. (ako mu ho pôvodne navrhoval riaditeľ gymnázia János Klamárik). A tak aspoň posledných päť rokov života prežil v dostatočnom hmotnom zaopatrení, keďže si mohol navyše zarábať aj vyučovaním kreslenia na nižšom evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici. Odjakživa rád chodil do prírody, a tak ešte aj vo veku 63 rokov uskutočnil so svojou dcérou Bohdanou (1849 – 1922), učiteľkou a výtvarníčkou, a jej kolegyňou výlet po tatranských svahoch s výstupom na Kriváň (1880). [CH 1985, 70; KU, 2013]

 

Bohdana Klemensová (* 1849 – † 1922), dcéra Jozefa Božetecha Klemensa,
bola učiteľkou, výtvarníčkou a autorkou cestopisných reportáží
 

Zdravotné problémy, koniec života a hrob, ktorého už dávno niet

V posledných rokoch života ho však sužovali vážne zdravotné problémy (trpel na obličkové kamene), napokon zo zdravotných príčin odišiel do Viedne, kde 17. januára 1883 po nevydarenej operácii obličiek zomrel. Pochovali ho na centrálnom cintoríne vo Viedni, no jeho hrob už neexistuje. Náhrobný kameň z  hrobu, v ktorom bol neskôr pochovaný aj jeho syn, viedenský lekárnik Karol Cyril Klemens, odstránili z viedenského cintorína roku 1960, keďže sa skončila platnosť prenájmu hrobového miesta. Uchovala sa len fotografia hrobu v Historickom zborníku Matice slovenskej z roku 1942 od J. Kálmána. [CH 1985, 64]

 

Fotografia náhrobného kameňa Jozefa Božetecha Klemensa (1817 – 1883) a jeho syna
Karla Cyrilla Klemensa (1863 – 1922), ktorý už (roku 1960) odstránili z viedenského cintorína
 

NÁRODNÁ ČINNOSŤ

Pešo zo Žiliny do do Turčianskeho sv. Martina na memorandové zhromaždenie

Do národnej činnosti sa zapojil v spolku Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi  v Liptovskom Svätom Mikuláši (  26. – 28. 8. 1844) a ktorého cieľom bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov (predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, prísediacimi – členmi výboru – boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctibor Zoch a Matej Tučka) a začal sa väčšmi venovať tvorbe portrétov významných slovenských osobností. Ako národne uvedomený Slovák sa zo Žiliny vydal pešo na cestu do Turčianskeho sv. Martina, aby sa 6. a 7. júna 1861 zúčastnil na Memorandovom zhromaždení, na ktorom národovci formulovali požiadavky Slovákov v monarchii a žiadali aj vznik slovenských škôl a Matice slovenskej. Jeho národné zmýšľanie však bolo tŕňom v oku niektorých Žilinčanov, ktorí ho obvinili z panslavizmu, a tak si od nich zažil i nejedno príkorie. [ŠT 2012]

Odtrhol si od úst, aby podporil vznik Matice slovenskej

Na založenie prvého kultúrneho spolku Slovákov v Uhorsku, ktorý by rozvíjal národné a kultúrne aktivity, večne s biedou bojujúci maliar prispel sumou 12 zlatých (1 zlatý bol 100 grajciarov, 1 chlieb stál 12 grajciarov). Pre Maticu slovenskú navrhol slávnostný obal na Stanovy MS (1863), ktorý neskôr hodvábom a perličkami vyšila manželka Jána Francisciho Rimavského Amália, podľa jeho výtvarných návrhov boli vytvorené memorandové šperky. A podľa jeho návrhu sa uskutočnilo napokon architektonické a výtvarné riešenie slávobrány na uvítanie prvého predsedu Matice slovenskej rímskokatolíckeho biskupa Štefana Moysesa pri jej prvom valnom zhromaždení 4. augusta 1863. [JBK DI 2017]

 

Jozef Božetech Klemens: Obal Stanov
Matice slovenskej zo 4. 8. 1863 (1863)

 

Jozef Božetech Klemens: Účastníci memorandového zhromaždenia národa slovenského 6. a 7. júna 1861 (litografia  z r. 1861)

 

Slávny obraz Ľudovíta Štúra a podobizne Štefana Moysesa a Andreja Slákoviča

Na objednávku (1972) Matice slovenskej namaľoval aj portrét Ľudovíta Štúra (1973), ktorý sa stal súčasťou dvorany MS – „národnej svetlice“, miestnosti, v ktorej sa pravidelne uskutočňovali valné a výborové zhromaždenia. Obraz namaľoval ako „vernú podobu“ najvýznamnejšieho slovenského národného činiteľa 19. storočia a kodifikátora spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenských nárečí, ktorú používame dodnes, podľa litografie, ktorú vytvoril František Kolář (v r. 1861) podľa fotografie na slanom papieri (pravdepodobne z r. 1850) od neznámeho autora. Obraz bol súčasťou budovania národného panteónu v Matici slovenskej, do ktorého Klemens prispel aj podobizňami biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moysesa (1871) a básnika Andreja Sládkoviča (1872). V „národnej svetlici“ bol aj obraz prvého podpredsedu Matice slovenskej Karola Kuzmányho. Obrazy panovníka Františka Jozefa a jeho manželky Alžbety Bavorskej do nej namaľoval slovenský maliar Peter Michal Bohúň. [GL 2016, 70, 71; SBS 1989, 97]

Jozef Božetech Klemens: Podobizeň biskupa Štefana Moysesa,
prvého predsedu Matice slovenskej  (olej, plátno, 1871)

Podobizne ďalších významných národovcov a spolupráca s Maticou slovenskou

Okrem toho namaľoval profilové portréty viacerých slovenských národovcov ako kníhkupca a národovca Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého (olej, 1845), politika a ideológa národného hnutia Michala M. Hodžu (1846), superintendanta, ev. a. v. biskupa Pavla Jozeffyho (olej 1846), rímskokatolíckeho kňaza, pedagóga, priekopníka včelárstva na Slovensku a podpredsedu MS Štefana Závodníka a ďalších.  Keď sa v roku 1869 začali v Matici slovenskej organizovať aj vedecké odbory, zvolili ho za člena jedného z jej piatich odborov, prírodovedného (matematicko-prírodného odboru) a geolo- gického. Do MS prispel aj významnými archeologickými nálezmi. S MS úzko spolupracoval aj tvorbou ilustrácií pre matičný Letopis.  Počas prvého roku svojho študijného pobytu v Prahe (1837 al. 1938) stal sa aj členom Matice českej (vznikla 1831). [BA 2012, 25; MO 2016, 70; SBS 1989, 97]

Jozef Božetech Klemens:
Andrej Sládkovič (olej, plátno, 1872)

 

VÝTVARNÁ TVORBA

Vynikajúci portrétista a ústredná postava vrcholnej fázy výtvarného života slovenského národného obrodenia

Jozef Božetech Klemens bol spolu s s maliarom Petrom Michalom Bohúňom (* 1822 – † 1879) ústrednou postavou výtvarného života vrcholnej fázy slovenského národného obrodenia, iniciátorom špecifickej slovenskej výtvarnej línie – realisticky a sociálne orientovanej národnej maliarskej školy. Svoj výtvarný výraz vychádzajúci z klasicizmu spájal s romantickými prvkami. Motivovalo ho úsilie o vyjadrenie národnooslobodzovacích ideálov. Jeho umelecký význam je najmä v portrétnej tvorbe, ktorá vychádza z českej národnej tradície a výrazne obohacuje galériu portrétov slovenských i českých národných buditeľov a osobností kultúrneho života. Jeho portrétne maľby vynikajú civilnosťou, dôstojnosťou a postihnutím duševných a morálnych kvalít vyobrazovaných osobností. Tvoria vývinový predstupeň a dôležitý stimul na vznik romantického portrétu, ale aj romantického krajinárstva na Slovensku. [MA, PSK]

Jozef Božetech Klemens: Podobizeň Michala M. Hodžu
(olej, plátno, 1846, rozmery: 100 x 76,5 cm, in: SNG)

 

Už ako študent v Prahe sa zameriaval na maľovanie podobizní, i väčších obrazov. V českom vlasteneckom prostredí získal Klemens svoje prvé objednávky. V roku 1840 namaľoval napríklad portrét Marie Vlastimily Pospíšilovej, vychýrenej krásavice a vlastenky, ktorá bola múzou českého básnika Boleslava Jablonského aj slovenských národovcov – Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. [BE 2015, 304]  Portrétoval osobnosti českého kultúrno-umeleckého, národného a verejného života ako boli spisovateľ Jozef Kajetán Tyl (kresba ceruzou, 1838), básnik František Doucha (kresba ceruzou, 1841), pražský primátor František Dittrich (olej, 1841), spisovateľ František Rubeš (olej; 1843), hudobný skladateľ Alojz Jelen (olej, 1843), pražský husliar Jan Kulík (olej, 1843) a i. Na odporučenie správcu Akadémie výtvarných umení v Prahe grófa Thuna, ktorú navštevoval, vyučoval v mnohých šľachtických a meštianskych rodinách v Prahe kreslenie. Svoj výtvarný prejav budoval v súlade s princípmi pražskej akadémie ešte v klasicistickom duchu na istote kresby a hladkej maľbe pokrytej priesvitnou lazúrou. Pri maľbe kládol dôraz na znalosť anatómie a modelovanie drapérie. Ako maliar vynikol predovšetkým v portrétovaní. V čase medzi prvými a druhými štúdiami na AVU v Prahe (1843 – 1847) namaľoval podobizne: Ján Nepomucký Smrečáni (olej, 1843), Edmund Smrečáni (olej, 1844), Amália Brezeviciová (olej, 1844), Mária Smrečániová, rod. Berzevicová (olej, 1844), Anny Berzevicová s malým chlapcom (olej, 1845), Portrét poděbradského mešťana A. Juppa (olej, 1845) a Portrét pani Juppovej (olej, 1845), český spisovateľ a politik Jozef  Václav Frič (olej, 1840 – 1846), horlivý bernolákovec, náboženský spisovateľ a zberateľ kníh a rukopisov rímskokatolícky kňaz Michal Rešetka (olej, 1846), Antal Roch (olej, 1846), Juraj Tvrdý (olej, 1846), Podobizeň Pirošky Radvanskej (olej, 1846), publicista a profesor na biskupskom seminári v Banskej Bystrici Jozef Munkaj (olej, 1843 – 1847) a i.

Jozef Božetech Klemens: Podobizeň Jozefa Václava Friča
(olej, plátno, 74,5 x 62,5 cm, 1840 – 1846, In: SNG)

 

Na objednávku od poľného maršála baróna Kempena von Fichtenstama namaľoval (1857) historický obraz rodáka z obce Mojtín – cisárskeho večného vojaka Ladislava Škultétyho-Gábriša (* 27. 6. 1738 Mojtín † 19. 8. 1831 Svätý Mikuláš, dnes súčasť Rumunska, pozostatky preniesli a pochovali v Mojtíne),  ktorého zobrazil na koni s banderiálnou zástavou na veľkom plátne. Na obraz, ktorý je v súčasnosti na fare v Mojtíne, maliar Jozef Božetech Klemens dopísal: „Buď tím čím jsi s celou duši, Dojdeš odmen jakých sluší! Povoláním svojím tak Rodácí choďťe, Svojím čo vzor, cuzím čo príklad ukážťe! Cjel, síly ducha rozvinut, Je zámer Tvorcův vyplnit.“ [VH, 2012]

V rámci voľnej portrétnej tvorby v tomto období namaľoval napr. obrazy: Obrodenec (olej, 1843), Portrét muža. (olej, 1844), Ženský portrét (olej, 1848) a i.

Jozef Božetech Klemens: Cisársky „večný“ vojak
Ladislav Škultéty-Gábriš (olej, 1857, in: r. k. fara v Mojtíne)

 

 

Jozef Božetech Klemens (zľava): 1. Podobizeň obrodenca (olej, plátno, rozmery: 76.8 x 63,8 cm  1843, in: SNG); 2. Portrét Ľudmily Jesenskej, rod. Kuzmányovej (olej, plátno, rozmery obr. pl. spredu: 107 x 76,5 cm, rám: 123,5 x 93 cm, 1865, Banská Bystrica, in: SNG); 3. Portrét Andreja Zipsera (olej, plátno, 1870, rozmery: 78 x 63 cm, in: SNG).

Jozef Božetech Klemens (zľava): 1. Portrét muža. (olej, plátno, 1844, rozmery: 68,0 x 55,0 cm, in: SNG); 2. Úžerník (olej, plátno, 1850 – 1870, rozmery: 68  x 55 cm, in: SNG); 3.Dievčatko (rozmery: 25 x 19 cm, 1876, in: Soga)

 

Medzi druhými a tretími štúdiami v Prahe (1849 – 1855) z voľnej figuratívnej tvorby či portrétnej tvroby namaľoval obrazy: Úžerník (olej, 1850 – 1870), Podobizeň mladého muža v jazdeckom úbore (olej, 1853), Podobizeň liptovského zemana (olej, 1853) a i., neskôr Podobizeň mladej ženy s knihou v ruke (olej, 1865), Dievčatko (1876) a i.

V 70. rokoch 19. storočia mu slúžili fotografie ako predlohy pri maľovaní portrétov osobností, okrem Š. Moysesa (olej, 1871), A. Sládkoviča (olej, 1872) a Ľ. Štúra  (olej, 1873) to boli národná a ľudovýchovná pracovníčka Ľudmila Jesenská, rod. Kuzmányová (olej, 1865),  riaditeľ žilinského Biskupského sirotinca, český kanonik František Xaver Drahotuský (olej, 1872), J. Štolc (olej, 1872), národovec Fraňo (František) Tagáni (olej, 1874), žilinský lekár, výskumník v oblasti antropológie, poslanec Ignác Čelko (olej, 1875), riaditeľ dievčenskej školy v Banskej Bystrici a prírodovedec Andrej Zipser (olej, 1876), advokát, verejný činiteľ, politik a banskobystrický pravotár Ľudovít Turzo-Nosický (olej, 1876),  M. Smiešková (olej, 1879), trenčiansky primár Dr. Ján Matuška a jeho manželka (olej, 1879) a i. [SBS 98; JBK WU]

 

Mimoriadne bohatá sakrálna tvorba v slovenských obciach a mestách

Najviac zmyslu však prejavoval pre sakrálne umenie. Pri tvorbe oltárnych obrazov uplatňoval schopnosti výnimočného portrétistu, preto väčšinou ide o postavy svätcov v zmysle imaginatívnych podobizní. V tvorbe ho ovplyvnil maliarsky smer 1. polovice 19. storočia nazarenizmus (jeho reprezentanti – nazaréni dostali názov podľa biblického Nazareta  a opierali sa o maliarstvo stredoveku a ranej renesancie, usilujúc sa o znovuvzkriesenie kresťanského umenia). Vyplývalo to najmä z ideovej orientácie pražskej maliarskej školy, keďže ako absolvent AVU v Prahe bol ovplyvnený svojim učiteľom F. Tkadlíkom, predstaviteľom českého nazarenizmu, podľa ktorého každé umenie je Božského pôvodu, a preto by malo predovšetkým slúžiť Bohu. Tým si možno vysvetliť prevahu sakrálnej tematiky v Klemensovej maliarskej tvorbe. Maľoval kostoly a oltárne obrazy takmer po celom Slovensku, a to bez rozdielu konfesionálnej príslušnosti, t. j. v rímskokatolíckych (r. k.) i v evanjelických (ev.) a. v. kostoloch. [MA, PSK; SBS 1989, 97, 98]

Jozef Božetech Klemens (zľava): 1. Svätý Ján Evanjelista (olej, plátno, rozmery: 193 x 115 cm, 1874, in: SNG); 2. Kristus na kríži (olej, plátno, 120 x 103 cm, 1870 – 1880, in: SNG); 2. Sv. Cyril a Metod (olej, 1863; In: oltárny obraz vo farskom Kostole svätého Cyrila a Metoda v Dohňanoch)

 

Medzi jeho prvé diela v kostoloch patria v r. k. Kostole sv. Juraja v Bobrovci, kde namaľoval v hl. lodi cyklus päť nástropných malieb (maľba al escco, 1852 – 54) Abrahám obetuje Izáka, Zvestovanie Panny Márie, Klaňanie sa Troch kráľov, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Nanebovzatie Panny Márie, oltárny obraz Sv. Juraj na koni, obraz Sv. Juraj nad porazeným drakom (olej, 1854), znázorňujúcim symbolicky pohanstvo, a na bočnom oltári obraz Sv. Ján Nepomucký (1852, 1853); v obci navrhol aj Kamenné kríže na cintoríne a na ulici Spilých. V Palúdzke (okres Liptovský Mikuláš) ideovo spolupracoval pri stavbe Kaplnky sv. Jána Nepomuckého (1855). V Partizánskej Ľupči (predtým Nemecká Ľupča) vymaľoval v r. k. farskom Kostole sv. Matúša apoštola steny presbytéria obrazmi Dvanásť apoštolov (maľba al secco, 1855). V r. k. kostole v Konskej (okr. Žilina) pravd. realizoval výmaľbu interiéru r. k. Kostola Kataríny Alexandrijskej (kostol z r. 1840 – 1849). Pre r. k. farskom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne namaľoval oltárny obraz Vierozvestcovia sv. Cyril a Metod (1858) a Immaculata (olej, 1875), na fare aj historický obraz cisárskeho večného vojaka, rodáka z obce Ladislava Škultétyho-Gábriša (1857), ktorého zobrazil na koni s banderiálnou zástavou na veľkom plátne. Pre r. k. Kostol sv. Bartolomeja v Čadci namaľoval oltárny obraz patróna kostola Sv. Bartolomej (1860). Pre ev. a. v. kostol v Sučanoch (s oltárom z r. 1862 – 1863) namaľoval oltárny obraz Žehnajúci Kristus (Pax Vobis, olej, 1862). Pre r. k. farský Kostol svätého Cyrila a Metoda v Dohňanoch namaľoval oltárny obraz Sv. Cyril a Metod (olej, 1863) a pre r. k. Kostol sv. Mikuláša biskupa v Hornom Vadičove obraz Immaculata  (olej, 1863).  V r. k. farnosti v Pružine, kde dal miestny farár Štefan Závodník postaviť Kalváriu v okolí Farského kostola sv. Žofie (1860), namaľoval obrazy pre 8 kaplniek Krížovej cesty (olej, 1863). Viaceré maľby realizoval v žilinských kostoloch, kde sa podľa jeho plánov (1866) uskutočnili opravy poškodeného r. k. farského Kostola Najsvätejšej Trojice v Žiline (práce dokončili v r. 1869) a kde namaľoval obraz Panny Mária – Imaculata, Ukrižovanie, Svätá Anna a Najsvätejšia Trojica (olej, 1869) a pre Kostol Obrátenia sv. Pavla v Žiline, ktorý r. 1886 poškodil požiar, malý kruhový obraz Sv. Pavol, ktorý je v hornej časti oltárneho obrazu. V Kláštore pod Znievom, odkiaľ pochádzala jeho druhá manželka Antónia Riznerová, namaľoval pre farský r. k. Kostol sv. Mikuláša obraz Panna Mária Ružencová (olej, 1870) a cyklus šiestich obrazov Krížovej cesty pre kalváriu (oleje, 1877): Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk (pôvodne stratený, našiel sa roku 2014), Bičovanie Krista, Ježiš tŕním korunovaný, Ježiš padá pod krížom a Pribíjanie na kríž.

Jozef Božetech Klemens (zľava): 1. Mária Magdaléna  (olej, plátno, 1850 – 1870, rozmery: 62,5 x 47,2 cm, in: SNG); 2. S krížom (ceruza na papier, 1874, rozmery: 47 x 41 cm, in: Darte); 3. Judášov bozk (olej, 1877; In: z Krížovej cesty na kalvárii v Kláštore pod Znievom), pôvodne stratený, našiel sa roku 2014

 

Pre r. k. kostol v Komjatnej namaľoval obraz Sv. Galus (olej, 1871), pre r. k. Kostol sv. Františka Serafínskeho v Ponikách obraz Panna Mária s Ježiškom a sv. Jánom Krstiteľom  (olej, 1871) a pre r. k. farský Kostol Narodenia Panny Márie v Rakovej (okr. Čadca) oltárny obrazy Panna Mária, Pán Ježiš a Štefan Kráľ (1871), oltárny obraz Narodenie Panny Márie (1879) a na faru obraz Ružencová Panna Mária so sv. Dominikom a Karínou Snienskou  (olej, 1878). Pre r. k. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turzovke namaľoval diela: oltárny obraz Nanebovzatie Panny Márie, obrazy Panna Mária (1871), Sv. Ján Nepomucký (olej, 1873), Ružencová Panna Mária (1875), Drotárska zástava (1876), tri obrazy cirkevných Svätých otcov (olej, 1878), 14 obrazov Krížovej cesty (olej 1880), oltárny obraz Najsvätejšie Srdce Ježišovo (1882), dvojstrannú maľbu znázorňujúcu sv. Viliama a anjela strážcu. Pre r. k. Kostol sv. Mikuláša v Kolároviciach namaľoval obrazy: Sv. Mikuláš, Sv. Andrej Apoštol, Immaculata (olej, 1872). Pre ev. a. v. kostol v Hornej Lehote namaľoval obraz Žehnajúci Kristus (1873) a obraz s tým istým názvom aj na oltár pre ev. kostol v Slovenskej Ľupči. V r. k. Kostole Narodenia Panny Márie v Staškove navrhol hlavný oltár (1875). Pre r. k. Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Beluši  namaľoval oltárny obraz Sv. Alžbeta Uhorská (1879), pre r. k. Kostol sv. Stanistava v Opatovej obraz Sv. Stanislav biskup (olej, 1880). Pre ev. a. v. kostol v Selciach (okr. Poltár) namaľoval obraz Kristus v Getsemanskej záhrade (olej, 1882). Pre r. k. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Bzinách (Bziny) hlavný oltár s obrazom Immaculata (2. pol. 19 stor.) a i. [SBS 1989, 98; SP 2015; JBK WU; OPM; PKSB Č; MFT; RKK, P; SP, ZTK, 2015]

 

Krajinkárska tvorba premknutá láskou k prírode

Venoval aj krajinárskej tvorbe, v ktorej uplatňoval estetiku romantizmu. Aj pre jeho krajinársku tvorbu je príznačný výnimočný zmysel pre detail, prepracovanosť do najmenších podrobností. Jeho krajinky sú však aj premknuté jeho láskou k prírode a je v nich prítomná dramatickosť zdanlivo pokojných prírodných zákutí spravidla lesnej krajiny.  Vytvoril napr. diela Krajina s kostolom pri rybníku (olej, 40. roky 19. stor.), Horská krajina s vodopádom (olej, 1860), Vývrat (olej, okolo 1865), Štúdia listnatého stromu (olej, 1860 – 1870), Krajina so skupinou listnatých stromov a krov v popredí (olej, 1860 – 1870), Stromy na svahu (1870 – 1880) a i.  [SBS 98; JBK, WU]

Jozef Božetech Klemens (zľava): 1. Horská krajina s vodopádom (olej, kartón, lepenka, rozmery: 34,5 x 26,5 cm, okolo 1860, In: SNG); 2. Stromy na svahu (olej, plátno, rozmery: 34 x 26 cm, 1870 – 1880); 3. Štúdia listnatého stromu (olej, plátno, kartón, rozmery:  39,0 x 38,7 cm, 1860 – 1870, in: SNG)

 

Vyše 100 jeho výtvarných diel sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea v Martine, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, v Národnej galérii v Prahe a v Múzeu hlavného mesta ČR Prahy. [SBS 97]

 

PRÍRODOVEDECKÁ ČINNOSŤ A VYNÁLEZY

Slovenský Leonardo da Vinci... Mal obrovskú zbierku minerálov, bol vynikajúcim botanikom

Bol polyhistorom, jeho záujmy boli mimoriadne široké, aj preto ho prirovnávali k slávnemu učencovi z obdobia talianskej renesancie a maliarovi Leonardovi da Vincimu.

Venoval sa mineralógii, a keďže často chodil do prírody, vlastnil jednu z najväčších zbierok minerálov na Slovensku. Zaujímal sa geológiu, spolu s P. Árvayom objavil ložisko kamenného uhlia a farebného mramoru (1854). Venoval sa aj botanike, možno ho priradiť k takým vynikajúcim slovenským botanikom, akými boli Andrej Kmeť a Jozef Ľudovít Holuby, o čom svedčí aj jeho bohatá zbierka rastlín obsahujúca vari celú tatranskú flóru.

Svoj vynález sadzacieho stroja poslal do Londýna, vynález motora poháňaného teplým vzduchom navrhol využiť aj na pohon helikoptéry!

Jeho úsilia o technické výskumy nezastavili ani finančné problémy, s ktorými takmer po celý život zápasil. Navrhol a poslal na výstavu do Londýna výkresy „samotlače“ (už v roku 1862), predchodcu dnešného sadzacieho stroja. Vypracoval aj návrh vynálezu motora poháňaného teplým vzduchom, ktorý nazval „žiaroruch“ (1878). Bol založený na aplikácii termodynamických zákonitostí – s využitím vzduchu rozohriateho na 300 °C, ktorý mal bezprostredne (bez pomoci tlaku na piesty ako pri parnom stroji alebo tlaku na lamely ako pri parnej turbíne) uvádzať do pohybu os (myšlienku podrobnejšie rozpracoval v technickom návrhu z roku 1880). „Žiaroruch“ navrhol využiť aj ako hnaciu silu dovtedy úplne neznámeho vzdušného plavidla, dnešnej helikoptéry, o ktorom napísal, že „vyvinutá sila žiaroruchu obráti sa hlavne na pohyb dvoch, lebo štyroch kolmých šrobových poveterných kriedal ku neseniu celku. Ostatnia sila obrátená bude na dve horizontálne poveter. krieďla, pod uhlom 90° upravených, kde každému dla potreby rýchlosť sdelená byť môže. Takýmto sostavením i proti vetru lavírovať sa dá a i pohybu veľkému vo udanom smere docieliť sa môže“. Prišiel aj s technicky úplne novým návrhom využitia žiaroruchu na pohon lodí, a to nie klasickým lopatkovým kolesom alebo lodnou skrutkou (vodným „šróbom“), ale systémom „presúvania vody popod dno lode“, ako sa to analogicky využilo v našich časoch v systéme prúdových motorov. Zhotovenie prototypu stroja ako faktické overenie jeho fixnej myšlienky „premeniť najjednoduchším spôsobom teplo na pohyb“ už však pre zákernú chorobu v posledných rokoch života nestihol. (Chovan, 1985, 71, 72) Jeho vynálezy sa mu však nepodarilo uplatniť ani patentovať.

 

ČLENSTVO V SPOLOČNOSTIACH

O jeho spoločenskovednom akceptovaní svedčí aj členstvo vo významných spoločnostiach

Bol členom slovenského národného spolku Tatrín (1844), dopisujúcim členom C. k. ríšskeho geologického ústavu vo Viedni (od 1858), členom Uhorskej prírodovednej spoločnosti (od 1862) v Pešti (Budapešť), prírodopisno-geologického odboru Matice slovenskej (1869) a ďalších spolkov.

 

ODKAZ JOZEFA BOŽETECHA KLEMENSA

Formoval a dodnes pozitívne ovplyvňuje vizuálne predstavy o našich najvýznamnejších národných činiteľoch

Najväčšou spomienkou na jedinečného slovenského umelca, národovca, vedca, vynálezcu a polyhistora Jozefa Božetecha Klemensa dozaista zostávajú jeho diela, ososbitne jeho portréty našich významných národných činiteľov, na ktorých ich vyobrazil s takým talentom, že sa nám prihovárajú dodnes, ako by boli medzi nami. Jeho obraz Ľudovíta Štúra, resp. výraz jeho tváre, postoj a príťažlivý vzhľad na ňom inšpiroval mnohé repliky v rozličných výtvarných stvárneniach a ovplyvnil aj sochársku a pomníkovú tvorbu v 20. storočí. Týmto spôsobom sa výrazne zúčastňoval na formovaní zovšeobecňujúcej predstavy o najvýznamnejšom slovenskom národnom činiteľovi 19. storočia a kultivovanom reprezentantovi národnej komunity, politikovi, literárnom tvorcovi, romantikovi. No aj jeho ďalšie portréty vytvorili pôsobivú vizuálnu predstavu o našich významných národných činiteľoch tých čias 19. storočia a takisto ovplyvnili ich umelecké zobrazovanie až do súčasnosti Jeho portréty tvoria dôležitý stupeň na ceste k vzniku romantického portrétu, ale aj romantického krajinárstva na Slovensku. Okrem literatúry práve výtvarné umenie malo a má nezastupiteľnú úlohu pri budovaní pozitívneho vzťahu ku krajine a ľudu, k jeho dejinám a kultúre a v tomto smere predstavuje dielo Jozefa Božetecha Klemensa nezastupiteľnú úlohu. [Ko 2015, 194, 195; SBS, 1989, 96, 97].

 

Spracoval ŠTEFAN CIFRA

 

Zdroje:

  • [BA, 2012]  BARTKOVÁ, Viera: Reflexia výtvarnej kultúry v slovenskom národnom obrodení. In: Studia Academica Slovaca 41: prednášky XLIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry  [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012, s. 13 – 34.  [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [BE, 2015]BEŇOVÁ, Katarína: Vizuálna kultúra Ľudovíta Štúra a štúrovcov v kontexte národných tendencií v habsburskej monarchii: Jozef Božetech Klemens. In: In: MACHO, Peter – KODAJOVÁ, Daniela, a kol.: Ľudovít Štúr na hranici dvoch vekov: Život, dielo a doba verzus historická pamäť [online]. 1. vyd. Bratislava: Historický ústav SAV, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1454-8. [Citované: 15. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>, s. 304 – 308
  • [BO, 2013]  BORGUĽOVÁ, Jana: Jozef Božetech Klemens. In: Osobnosti Banská Bystrica 1.  Banská Bystrica: mesto Banská Bystrica, 2013. ISBN 978-80-971556-0-5, s. 41, 42. In: [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [GL, 2016] GLOSSOVÁ, Marta: Ľudovít Štúr v očiach Adelky a súčasníkov. In: Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra: HISTORIA NOVA 10 [online]. (Editor Peter Podolan). Bratislava: Katedra slovenských dejín FiF UK v Bratislave, 2016, s. 51, 65, 70, 71. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [HFR]  História farnosti. In: RKC Farnosť narodenia Panny Márie Raková [online]. [citované: 14. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  •  
  • [HU, 1841]  HURBAN, Jozef Miloslav: Cesta Slowáka ku Bratrům Slawenským na Morawě a w Čechách Miloslawa Josefa Hurbana 1839. Pešť: Tiskom Trattner – Kárilyiho, 1841, s. 84. In: archive.org [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [CH, 1985]  CHOVAN, Juraj: Jozef Božetech Klemens – známy i neznámy. In: Biografické štúdie ... [online], roč. 12, č. 12 (1985), s. 64 – 73. [citované: 8. 3. 2017]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • [JBK, 30] Jozef Božetech Klemens: 30 diel. In: Web umenia. [Citované: 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [JBK, DI] Jozef Božetech Klemens: Osobnosti, Projekt DIKDA, Zaujímavosti. In: Digitálna knižnica a digitálny archív [online]. Uverejnené: 2. 3. 2017. Dostupné na internete: <TU>.
  • [JBK, MO] Jozef Božetech Klemens. In: Monoskop. [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU> a <TU>.
  • [JBK, OS] Jozef Božetech Klemens. [Spracovala: Zlatica Mokrá]. In: Osobnosti.sk [online]. [citované: 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [SBS] Klemens, Jozef Božetech.  In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). III. zväzok. K – L. Martin: Matica slovenská, 1989, ISBN 80-7090-019-9, s. 96, 97.
  • [KD] Klemensov Dom. In: Žilina [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [KO, 2015] KODAJOVÁ, Daniela: Oslavy Ľudovíta Štúra ako médium formovania historickej pamäti Slovákov. In: MACHO, Peter – KODAJOVÁ, Daniela, a kol.: Ľudovít Štúr na hranici dvoch vekov: Život, dielo a doba verzus historická pamäť [online]. 1. vyd. Bratislava: Historický ústav SAV, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1454-8. [Citované: 15. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>, s. 193, 194, 225, 227.
  • [KB] Kostol prešiel mnohokrát rôznymi prestavbami... In: Farnosť Beluša [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [KSJ, B] Kostol sv. Juraja Bobrovec In: Geocaching [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Kostoly vo farnosti: Farský kostol sv. Juraja. In: Farnosť Bobrovec [online]. [citované: 15. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [KU, 2015] KUBIŠ, Pavol Maria: Ako videl slovenský maliar s leonardovským duchom Tatry. In: Náš Mikuláš SK [online]. Uverejnené: 25. 1. 2013 [citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [MA, PK] Maliarstvo v 19. storočí. In: Profil slovenskej kultúry [citované: 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [MO, 2016] MOLDA, Rastislav: Forovanie historickej pamäte o Ľudovítovi Štúrovi v Matici slovenskej v rokoch 1863 – 1975. In: Štúdie k jubileu Ľudovíta Štúra: HISTORIA NOVA 10 [online]. (Editor Peter Podolan). Bratislava: Katedra slovenských dejín FiF UK v Bratislave, 2016, s. 51, 65, 70, 71. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Neznámy Leonardo da Vinci zo Slovenska: Umelec na FOTO zvečnil známe ikony 19. storočia. In: Topky.SK [online]. Uverejnené: 4. 3. 2017. Dostupné na internete: <TU>.
  • [OPM] Obraz Panny Márie [online]. In: Žilina Gellery. [citované: 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [PKSB Č] Pamiatky v Kostole sv. Bartolomeja. [Jakubcova]. In: Kysucký večerník [online]. Uverejnené: 18. 6. 2015 [citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [MFT] Pamiatky vo farnosti: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. In: Rímskokatolícka cirkev: Farnosť Turzovka. [online]. [citované: 14. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [RKK, P] Rímskokatolícke kostoly v okrese Púchov. In: Krížom-krážom Slovenskom [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [SP, 2015] Sakrálne pamiatky a pútnické miesta. Žilina: Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj, 2015. In: Žilinský turistický kraj  [online]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • [SMS] Stanovy. In: Matica slovenská: Dom MS v Prievidzi [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Sv. Cyril a Metod v púchovskom regióne. In: Púchovo: Dedičstvo. Uverejnené: 5. 7. 2012. [citované: 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • ŠTANSKÝ, Peter: J. B. Klemens – slovenský Leonardo da Vinci a Žilina. In: Žilina dnes. [online]. Uverejnené: 16. 7. 2012. Dostupné na internete: <TU>.
  • [ST, 2012] ŠTANSKÝ, Peter: J. B. Klemens – slovenský Leonardo da Vinci a Žilina. In: Žilina Galery SK. [online]. Dostupné na internete: <TU>.
  • [SRCR, ZK, 2007] Stratégia  rozvoja cestového ruchu Žilinského kraja pre roky 2007 – 2013. In:  Žilinský samosprávny kraj [online]. [Citované 8. 3. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.