Literárny týždenník 31 – 32/2103

Literárny týždenník v dvojčísle 31 – 32 z 18. septembra 2013 otvára PRIESTOR SPEKTRU AUTOROV A POHĽADOV NA KULTÚRNO-SPOLOČENSKÉ UDALOSTI I NÁŠ LITERÁRNY ŽIVOT, vrátane hodnotenia a prezentácie slovenských pôvodných literárnych diel. Ambíciou redakcie je vrátiť časopisu jeho mienkotvorivý rozmer, odbornú a umeleckú úroveň i polemický charakter, neselektovať autorov, ale, naopak,  vytvárať priestor pre prezentovanie názorov a tvorby všetkých slovenských spisovateľov, ktorým leží na srdci stav slovenskej kultúry, a osobitne literatúry, ale aj kultivovania spoločenského vedomia, rozširovania informovanosti a ovplyvňovania hodnotového smerovania slovenského národného spoločenstva.

LT na titulnej strane uverejňuje profilový rozhovor Miroslava Janeka s generálnym riaditeľom televízie TA3 Martinom Ilavským o tomto významnom slovenskom spravodajskom médiu, ktoré sa už tucet rokov systematicky venuje – okrem tradičných spravodajských a publicistických relácií – v osobitných reláciách aj kultúre, vede, výskumu a novým technológiám či rozvoju turistiky.

V úvodnom stĺpci Vitalita matičnej myšlienky sa Drahoslav Machala zamýšľa pri príležitosti 150. výročia vzniku Matice slovenskej nad jej aktívnym pôsobením v našich dejinách, zároveň však kriticky hodnotí negatívne postoje časti našej  inteligencie v podpore slovenských národnoemancipačných úsilí, k vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a k rozvíjajúcej sa slovenskej štátnosti v zložitých sociálno-ekonomických a politických časoch uplynulého dvadsaťročia.

Na strane Názory sa Štefan Hrušovský polemicky zamýšľa nad problémom, prečo sa hovorí „na Slovensku“–  „na Slovensko“, a nie „v Slovensku“ – „do Slovenska“, hoci sa po zániku Česko-Slovenska hovorí „v Česku“ – „do Česka“,  a takisto v prípade iných štátov „v Poľsku“ – „do Poľska“, a nie „na Poľsku“ – „na Poľsko“, „v Maďarsku – do Maďarska“, a nie „na Maďarsku“ – „na Maďarsko“...

Jaroslav Husár vo svojom príspevku načiera do histórie a ukazuje, akú vysokú medzinárodne akceptovanú úroveň dosahovala Ekonomická veda na Slovensku už šesťdesiatych rokoch minulého storočia.

Strana Zahraničie prináša článok Milana Augustína Umenie rovnováhy vo vychýlenom svete – reflexiu nad geopolitickými súvislosťami svetových udalostí v arabskom svete, na blízkom východe, USA, Ruska a Európskej únie, a nad nevyužívanými rozvojovými ekonomickými možnosťami Slovenska. Krátky príspevok politológa Pavla Kupeckého informuje o nadchádzajúcich mimoriadnych voľbách v susednom Česku.

Aké unikátne umelecké diela svetových majstrov sa tajne odpredali a  vyviezli v 30. a 40. rokoch minulého storočia zo ZSSR do USA sa dozviete, ak si prečítate pútavú reportáž Milana Vároša Nakupoval z Ermitáže – so Stalinovým súhlasom.

Strana Umenie/Divadlo prináša Dva pohľady na plánovanú dramaturgiu SND, pre ktorú je príznačná orientácia na svetovú dramatickú tvorbu a, žiaľ, aj ubúdanie diel pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby, i hodnotenie Opernej sezóny v ŠD Košice. Časopis uverejňuje i rozhovor Tanec vyjadruje krásu života s Jurajom Kubánkom, vynikajúcim slovenským tanečným choreografom, tanečníkom a režisérom, s ktorého menom sa spája najmä najslávnejšia éra SĽUK-u, ale aj – čo je oveľa menej známe –, že bol spoluzakladateľom umeleckého súboru Lúčnica. Kultúrno-spoločenskú časť týždenníka uzatvára strana Kaleidoskop – okrem o rubrík Z ListovZ pozvánok a avíza Prečítajte si na www.nove slovo, i smutnou správou o úmrtí slovenského fotografa svetového mena Tibora Husára.

 

V druhom 8-stranovom bloku Literárneho týždenníka s názvom LiteraTÚRA sa v hlavnom profilovom rozhovore s názvom Národná kultúra je náš vesmír zhovára Pavol Dinka so slovenským spisovateľom Ivanom Hudecom, ktorý poukazuje na negatívne trendy na našom vydavateľsko-knižnom trhu, kde síce vzrastá počet vydávaných titulov, ale upadá ich umelecká a odborná úroveň, ako aj na nezmyselné premenovanie Národného literárneho centra na Literárne informačné centrum a likvidáciu knižnej siete Hrebenda, ktoré sa vytvorili s jeho podporou v kresle ministra kultúry.  I. Hudec v rozhovore pomenúva i význam genealogických výskumov (ktorým sa v súčasnosti profesionálne venuje) pre našu národnú kultúru a históriu.

Sergej Makara v rubrike Osobnosti približuje život a dielo Jána Jurča, literárneho vedca a autora učebníc pre školy s vyučovacím jazykom ukrajinským. O významných slovenských osobnostiach – P. J. Šafárikovi, Ľ. V. Štúrovi, J. Škultétym a M. R. Štefánikovi píše v článku  Štyri Š Jozef Markuš. Ivan Jackanin píše o živote a diele ukrajinského vedca Vasyľa Domanyckého a prináša aj informáciu o úmrtí Iryny Žylenkovej.

Na literárnej dvojstrane Čítanie sa dá čítať citovo jemná meditatívna poviedka O ľuďoch a psoch z pera Ľudovíta Šrámka a preklad poviedky Tymofija Borduliaka Žobráčka. V bloku poézia sa predstavujú novou tvorbou Stanislav Háber, Zlata Matláková a Ondrej Nagaj.

Časopis pokračuje aj vo formovaní literárnokritického a informačného rozmeru – na celých stranách s názvami RecenzieServis, uverejňuje zamyslenie Martiny Petríkovej nad knihami Júliusa Vanoviča i ďalšie literárno-kritické texty, predstavuje novinky z vydavateľstva SSS – knihu Ivy Vranskej Rojkovej Krídluška v krajine tŕňov,  a významné dielo encyklopedistu Denisa Diderota D´ Alambertov sen v preklade Vladimíry Komorovskej. V servisnej časti časopis informuje o obsahu najnovšieho čísla Slovenských pohľadov a vydaní knihy Tomáša Sedláčka Ekonómia dobra a zla v slovenčine, ktorú už preložili do 14 jazykov a ktorú si kúpilo viac ako 150 000 čitateľov. Priateľov a kolegov zosnulého slovenského literárneho vedca Viliama Marčoka prostredníctvom časopisu pozýva mesto Martin, Literárne múzeum SNK, Spolok slovenských spisovateľov a Slovenský literárny ústav MS na pietny akt uloženia jeho urny na Národný cintorín v Martine dňa 26. 9. o 14 hod. a spomienkové stretnutie o 15. hod. K smutným udalostiam sa radí aj príspevok o úmrtí slovenského básnika a fotografa Jána Motulku.

Záverečná strana LT v rubrike LiTERÁRIUM predstavuje úsmevnú i sarkastickú aforistickú tvorbu Milana Kupeckého, Milana Lechana a Jozefa Billyho spestrenú karikatúrami Ľubomíra Kotrhu a Marcela Krištofoviča. Ako to vyzeraná v Mediálnom štáte sa dozviete vo fejtóne Petra Skalina, ktorý ponúka predsedovi vlády návod ako poraziť dnešnú globálnu krízu.

Redakcia v časopise žiada čitateľov o informácie o dostupnosti  Literárneho týždenníka v novinových stánkoch a predajniach tlače.

Číslo zostavili Pavol Dinka a Štefan Cifra.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com