Pavel Hrúz (* 14. 6. 1941 Banská Bystrica – † 15. 8. 2008 tamže)

Pavel Hrúz, Ing., slovenský spisovateľ, prozaik, scenárista, autor literatúry pre deti, jeden z najpozoruhodnejších a najosobitejších zjavov slovenskej prózy 2. polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia sa narodil v Banskej Bystrici v rodine krajčíra, ktorého pánsky salón v 50. rokoch zoštátnili. Vyrastal v Banskej Bystrici, kde vychodil základnú školu, študoval a maturoval na Priemyselnej škole elektrotechnickej a spojárskej (1955 – 1959). Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (SVTŠ, dnešná Slovenská technická univerzita) (1859 – 1964). Po návrate zo základnej vojenskej služby sa venoval literárnej tvorbe a pracoval len príležitostne ako brigádnik, elektroinštalatér, robotník v pivovare v Rimavskej Sobote a technik televízneho vysielača na Kráľovej holi  (1964 – 1968). Potom nastúpil do Matice slovenskej ako redaktor časopisu Matičné čítanie (1968 – 1971). Pre jeho politické a občianske postoje k okupácii 1968 ho počas normalizácie z MS prepustili a, keďže si nemohol nájsť prácu, bol tri roky bol nezamestnaný  (1971 – 1974). Vylúčili ho aj zo Zväzu slovenských spisovateľov, zakázali mu publikovať a tým ho vylúčili z oficiálneho kultúrneho života. Bol správcom-údržbárom tenisových kurtov v jednom zo športových klubov v Banskej Bystrici (1974 – 1975), skladníkom na píle v drevosklade Harmanček v Harmanici (1975). Potom pracoval ako robotník (1975) a neskôr energetik v závode Stavoindustria v Banskej Bystrici – dočasne v Prahe-Zábehliciach (1976), po návrate do Banskej Bystrice v materskom závode Stavoindustria takisto ako energetik (do roku 1990). V druhej polovici 70. rokov pracoval anonymne aj pre Slovenský rozhlas. Od r. 1990 až do dôchodku pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici.

Do literárneho života príležitostne vstupoval už od konca päťdesiatych rokov, a to najmä časopisec­kým publikovaním poviedok zo života súčasníkov, v denníku Smer a v Mladej tvorbe (1959). Knižne debutoval svojrázne komponovanou knihou poviedkových čŕt zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966) a už jej osud naznačil, že do slovenskej literatúry vstúpil „problémový“ autor. Keď po odmietnutí v Stredoslovenskom vydavateľstve v Banskej Bystrici kniha vyšla vo vydavateľstve Smena, získal za ňu Cenu Ivana Kraska za prozaický debut, stretla sa však aj s pomerne silnou odmietavou kritikou, keďže na rozdiel od väčšiny vtedajších autorov ho každodennosť zaujímala aj v zmysle spoločenských problémov; pritom už v jeho debute sa zrkadlí dobový kontext a najmä kontext dobového jazyka príznačný aj pre jeho ďalšiu tvorbu. Jeho druhá kniha 14 poviedok Okultizmus (1968) je literárnou sondou do psychiky a motívov konania rudí z rozličných vrstiev spoločnosti – na základe konfliktu „veľkých“, spoločensko-politických a „malých“, osobne prežívaných dejín – a je kompozične pospájaná úvodnými citátmi z okultných vied; ide o humorne-recesistické rozprávanie a „nadprirodzených javoch“, ktorých podstata kotví v realite, s kriticko-ironizujúcim postojom k viacerým nedostat­kom vtedajšej spoločnosti; názov poslednej poviedky Via crucis (krížova cesta) je zároveň odkazom na tradíciu kresťanskej krížovej cesty, ktorej zastavenia sa v jeho podaní menia na výjavy z tvrdej životnej reality, pritom postavy často ironicky prezentujú svoju nechuť k moci, ktorá sa v knihe sprítomňuje svojským „pajazykom“. Po tejto knihe, ktorú mimoriad­ne priaznivo prijala kritika i čitateľská verejnosť, nemohol na Slovensku dvadsať rokov publikovať. Všetky rukopisy zaslané do súťaží či do vydavateľstiev „vyššie miesta“ zastavili. Udržiaval kontakty s českým spisovateľom a disidentom Ludvíkom Vaculíkom (ktoré sa začali ešte v časoch Matičného čítania), uverejňoval len samizdatovo (napr. v samizdatovom zborníku Československý fejeton, 1977). Z času na čas mu niekto­ré poviedky uverejnili v zahraničí.

Po dvadsaťročnej vynútenej odmlke sa po novembri 1989 vrátil do literárneho života zbierkou próz Chliev a hry (1990). Ide o súbor povie­dok zo súčasnosti, vyrozprávaných ozvláštňujúcou rozprávačskou technikou náznaku a skrytej symboliky. V knihe približuje deziluzívny svet spoločensky marginalizovaných ľudí, neusiluje sa o vykreslenie celkovej spoločenskej situácie, dokonca ani sociálnej situácie postáv, nechce byť ich psychológom, nechce sa do nich vciťovať, je však dôsledným pozorovateľom detailov so žartovnými slovnými nápadmi a presnými obrazmi, za ktorými sa však skrýva jeho sústredené úsilie o autentickosť života a písania o ňom. V podobnom duchu a príbuzným štý­lom, s ďalšou obmenou toho istého rímskeho výroku, je napísaná aj zbierka próz Chlieb a kry (1996). K oneskoreným vydaniam či adaptáciám starších rukopisov zo 70. a 80. rokov patrí aj jeho kniha poviedok Pereat (1991), využívajúca v názve opäť rímsky výrok, tento raz fatálnejší (Pereat! – Nech zhynie!), ktorá vychádza zo samizdatových poviedok Zvuky ticha (vyšli roku 1976 v Prahe, v náklade 30 kusov). Aj kniha poviedok Párenie samotárov s podtitulol Rendezvous 69 (1993) vychádza zo starších textov – zo samizdatu Slovenský dekameron (poviedky uverejnené v roku 1970, ktorých oficiálne vydanie bolo zastavené). Kniha Oči kuričove (1996), ktorú sám označil za paródiu na výrobný román, je paródiou na skutočný život, ktorú so sebou prináša doba i ľudia, čo ju žijú. Antológia sci-fi poviedok Správy z ďalekých svetov (1998) zahŕňa rukopis, ktorý v časoch normalizácie poslal do súťaže časopisu Elektrón. Vyšli mu aj novely Hore pupkom, pupkom sveta (1998), historicko-anekdotické rozprávanie o rodnom meste Bystrica v ... tom (2000), causerie – esej Lunetárium (2001) a kniha Memoáre medeného mesta: Trištvrtetisícročie Banskej Bystrice. (2006). Je spoluautorom sprievodcu  Banská Bystrica a okolie (2006; ďalší autori: fotograf a zostavovateľ publikácie Karol Demuth, historik Milan Šoka, prírodovedec Peter Urban, knižná grafička Lucia Demuthová a editor Fedor Mikovič). Dlhodobo spolupracoval s rozhlasom, pre televíziu napísal rozprávkovú hru Nedobytný hrad (1973).

Bol nositeľom Ceny Ivana Kraska za debutovú zbierku Dokumenty o výhľadoch (1966), Ceny Tatra banky (1998), Ceny primátora mesta Banská Bystrica (1998) a prestížnej Ceny Dominika Tatarku za rok 1998  (1999) za knihu Hore pupkom, pupkom sveta.

 

DIELA

Próza

  • Dokumenty o výhľadoch. Bratislava: Smena, 1966. 168 s.
  • Okultizmus. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1968. 282 s.; 1. vyd. (v KKB). Levice: Koloman Kertész Bagala: L. C. A. Publishers Group, 2005. ISBN: 80-89129-41-2. 315 s.
  • Chliev a hry. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1990. ISBN: 80-221-0016-1. 125 s.
  • Pereat. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1991. ISBN: 80-220-0175-9. 131 s.
  • Párenie samotárov: Rendez vous 69. [Ilustr. Peter Kľúčik ; Obál. Ladislav Donauer]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1993. ISBN: 80-220-0505-3. 163 s
  • Chlieb a kry. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1996. ISBN: 80-220-0725-0. 126 s.
  • Oči kuričove. Liptovský Mikuláš: Tranoscius Bratislava: HEVI, 1996. ISBN: 80-7140-092-0. 80 s.
  • Hore pupkom, pupkom sveta. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1998. ISBN: 80-220-0919-9. 151 s.
  • Bystrica v… tom. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2000. ISBN: 80-220-1084-7. 126 s.; 2. oprav. vyd. Banská Bystrica: Duma, 2005. ISBN: 80-967833-4-3. 126 s.
  • Okultizmus a iné prózy. [dva poviedkové súbory Okultizmus, 1968, a Pereat, knižne 1991.]. 1. vyd. Bratislava: Kalligram , 2007. ISBN: 978-80-8101-015-6. 529 s.

Esej

  • Lunetárium. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN: 80-220-1154-1. 107 s.

Literatúra faktu

  • Memoáre medeného mesta: Trištvrtetisícročie Banskej Bystrice. 2006.
  • Banská Bystrica a okolie: Sprievodca po histórii a pamiatkach [fotograf a zostavovateľ: Karol Demuth, historik Milan Šoka; ilustrácie: Ivan Bíreš; grafická úprava: Lucia Demuthová; editor: Fedor Mikovič]. 1. vyd. Banská Bystrica: Spektrum Grafik, 2006. ISBN: 80-89189-14-8. 159 s.; 3. vyd. Banská Bystrica: Spektrum Grafik, 2015. ISBN: 978-80-89189-22-9. 183 s.

Rozhlasová tvorba

  • Nedobytný hrad (rozprávková hra). 1973.

 

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE

Monografie

  • BARBORÍK, Vladimír: Pavel Hrúz (... a dielo). 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2000. ISBN: 80-7149-273-6. 163 s. Edícia: Váhy.
  • PLUTKO, Pavol: Profil Pavla Hrúza: Štúdie o autorovi a próze. 1. vyd. Banská Bystrica: Univ. M. Bela, 1998. ISBN: 80-8055-158-8. 61 s.

Recenzie a štúdie v periodikách

  • BEŇO, Ján: Epik ako vedátor. Pavel Hrúz: Lunetárium. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 6, s. 108 – 110.
  • DAROVEC, Peter: Barborík, Vladimír: Pavel Hrúz. (Recenzia). In: Slovenská literatúra, roč. 48, 2001, č. 4, s. 366 – 368.
  • ŠAH: Pavel Hrúz. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 6, s. 157.
  • BARBORÍK, Vladimír: Pereat: Postava, príbeh, osud. In: Slovenská literatúra, roč. 46, 1999, č. 3  – 4, s. 168 – 177.
     

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • REZNÍK, Jaroslav – MOLITOR, Jozef: Pavol Hrúz In: Slovenský literárny kalendár 1994, máj/jún, 23. týždeň. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1993.
  • ŠVÁČOVÁ, Soňa: Pavel Hrúz: Výberová personálna bibliografia. 1. vyd. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2006. ISBN: 80-85169-85-1 95 s. Edícia: Osobnosti zv. 11.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

  • HRÚZ, Pavel. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, s. 165, 166.
  • HRÚZ, Pavel. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. 656 s. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005, s. 222 – 224.

Internetové zdroje

  • Hrúz, Pavel. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 21. 2. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • JASLOVSKÝ, Marian: Banská Bystrica Pavla Hrúza. In: Sme: Kultúra: Víkend. [online]. [Citované 3. 2. 2016]. Uverejnené: 4. 9. 2010.- Dostupné na internete: <TU>.
  • KOPČOVÁ, Jana: Okultizmus a iné prózy – Pavel Hrúz – Knižný portrét Pavla Hrúza. In: Knižná revue 24/2008. [online]. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pavel Hrúz. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované12. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pavel Hrúz. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia [online]. [Citované 2. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Zomrel spisovateľ Pavel Hrúz. [TASR] In: Sme.sk [online]. Uverejnené: 18. 8. 2008. [Citované 3. 6. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com