Pietna spomienka pri príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra, ktorá sa uskutočnila 17. januára t. r. v Modre, sa začala slávnostnými službami Božími v Evanjelickom kostole slovenskom v Dolnej ulici. Domáci i hostia, ktorí prišli zblízka aj zďaleka, si mohli prehliadnuť novú expozíciu Ľudovít Štúr a moderné Slovensko Slovenského národného múzea – Múzea Ľudovíta Štúra a výstavu Re:Štúr v Nemeckom evanjelickom kostole, takisto v Dolnej ulici.
Slávnostný smútočný sprievod, ktorý sa vydal za mrazivého, no slnečného počasia od Múzea Ľudovíta Štúra po Modre, sa najskôr zastavil na námestí pri súsoší Ľudovíta Štúra a štúrovcov sochára Frica Motošku (z roku 1938), kde zazneli hymnické piesne v podaní Spevokolu Chorus Angelicum z Budmeríc a príhovory približujúce život i dielo Ľudovíta Štúra a jeho vzťah k Modre. Účastníci sprievodu pokračovali so zastávkou pri rímskokatolíckom Farskom kostole sv. Štefana kráľa a pri Evanjelickom kostole slovenskom, pred starou evanjelickou farou, kde žil Karol Štúr, brat Ľ. Štúra, až na cintorín, miesto posledného odpočinku Ľudovíta Štúra – v hrobovom areáli pri najstaršej sakrálnej pamiatke mesta – Rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa (z konca 13. stor.). Sprievod, ktorý bol dôstojnou rekonštrukciou pohrebného sprievodu Ľudovíta Štúra pred 160. rokmi (15. 1. 1856), vznikol pod gesciou Viery Jančovičovej, riaditeľky Múzea Ľudovíta Štúra. Na jeho čele nechýbali dvaja študenti so skríženými šabľami s napichnutými citrónmi, a tentoraz aj vetvičkami rozmarínu, mladá dievčina v bielom ľudovom odeve nesúca veniec na poduške prikrytej čipkovaným obrúskom, dvanásť študentov z modranského gymnázia v dobových rovnošatách s horiacimi fakľami v rukách. V sprievode pribudol gaštanový pejko, čo sa však z dlhej chvíle vzpieral svojmu koniarovi, akoby mu bolo smutno za Ľudovítom Štúrom, ktorý rád jazdil na koni. Nasledovali zástupcovia miest a obcí, s ktorými sa spájal osud Ľ. Štúra, sťaby mešťania s manželkami, s vencami v rukách, odetí v šatách, aké sa nosili v polovici 19. storočia, i ľudia v ľudových krojoch. Za nimi i popri sprievode kráčali stovky ľudí, Sloveniek a Slovákov, ktorí si prišli z celej Slovenskej republiky uctiť pamiatku života a jedinečné dielo tejto najsvetlejšej, mimoriadne činorodej osobnosti na počiatku moderných dejín slovenského národa.
Pietna spomienka sa uskutočnila v štúrovskom areáli, kde obnovili okrem hrobu Ľ. Štúra aj hrob jeho brata Karola, takisto národovca, kňaza a rektora modranského evanjelického gymnázia, ktorý na ňom prijal aj niekoľko študentov, čo odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu Ľ. Štúra profesúry, i hrob miestneho kazateľa Pavla Zocha, významného podporovateľa výučby slovenčiny v školách v časoch tuhej maďarizácie na sklonku 19. storočia. Na úvod zaznela Urbánkova pieseň Hoj vlasť moja, ty zem drahá... opäť v podaní Spevokolu Chorus Angelicum. Stovky prítomných účastníkov podujatia i hostí privítal primátor mesta Modra Juraj Petrakovič. Minister kultúry SR Marek Maďarič, pod ktorého záštitou sa spomienka uskutočnila, okrem iného uviedol že Ľudovít Štúr „svojou energiou, svojou činnosťou a svojím dielom doslova stvoril zo Slovákov moderný samostatný politický národ“. Dištriktuálny biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. Milan Krivda ocenil etický rozmer života Ľ. Štúra a podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja Martin Berta jeho schopnosť zjednotiť štúrovcov a bernolákovcov, ktorej výsledkom bolo uznanie spisovnej slovenčiny na báze strednej slovenčiny i spoločný národný program. Nasledovalo kladenie vencov k hrobu Ľudovíta Štúra, nad ktorým sa čnie socha Jozefa Kostku Slovenská jar (z roku 1964).
Spomienku zakončilo slávnostné pásmo slova a hudby venované Ľudovítovi Štúrovi Napred sa ísť musí! v Kultúrnom dome Modra v réžii Silvestra Lavríka.
Spomienkovým podujatím pri príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra v meste Modra sa zavŕšil vládou Slovenskej republiky vyhlásený Rok Ľudovíta Štúra.
Spracoval ŠTEFAN CIFRA
Foto: autor
FOTOGALÉRIA: Pietna spomienka na Ľudovíta Štúra v Modre (17. 1. 2016)