Skončil sa XX. ročník Literárnej Banskej Bystrice

MESTO POD URPÍNOM V ZNAMENÍ LITERATÚRY A HUDBY

JANA BORGUĽOVÁ

V týždni od 14. do 18. marca 2016 sa konal jubilejný XX. festival Literárna Banská Bystrica. Jeho začiatok sa viaže na predčasný a definitívny odchod významného slovenského básnika Mikuláša Kováča (1934 – 1992), ktorý v meste pod Urpínom zanechal nezmazateľnú stopu v podobe úžasného básnického diela, spoločensko-kultúrnej činnosti, intelektu s jasným posolstvom potreby ľudskosti, individuálnej i kolektívnej zodpovednosti, človečenstva a priateľstva. Za dvadsať ročníkov festivalu sa v jeho programe vystriedalo vyše dvesto podujatí (besied, umeleckých pásiem, čítačiek a i.), zúčastnili sa na ňom renomovaní i začínajúci autori, nechýbali odborné semináre či konferencie, literárne súťaže, divadelné predstavenia, koncerty a pod. Okrem vždy prítomného diela Mikuláša Kováča sa pozornosť venovala aktuálnym výročiam a jubileám spoločenského a kultúrneho života.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na obrázku (zľava) Juraj Smutný, Jozef Mokoš a Mariana Mackurová

 

Po skončení XX. ročníka festivalu sa dá konštatovať, že bol nielen jubilejný, ale aj jedinečný. „Plné“ domy v sálach či komorných priestoroch kultúrnych inštitúcií, zúčastnených spolurganizujúcich festival, svedčia o tom, že Banskobystričania už podujatie prijali za svoje. Od tých najmenších až po skôr narodených. A tak si Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Verejná knižnica M. Kováča, Univerzitná knižnica UMB, Odbočka Spolku slovenských spisovateľov, Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR), Fakulta múzických umení Akadémie umení, Dom Matice slovenskej či Informačné centrum mladých – Centrum voľného času Junior zaknihovali svetlý bod v celoročnom úsilí.

Festival má v podnázve venovaný pamiatke Mikuláša Kováča, čo premenené na drobné znamená tradičný začiatok v podobe podujatia Môj otec Miki – pre školákov, s ktorými komunikuje dcéra básnika Jarmila. Garantom je Verejná knižnica Mikuláša Kováča, ktorá t. r. pridala do programu aj stretnutie s autorkou Erikou Jarkovskou a historikom Jozefom Ďuriančikom. Kováčova Bystrica je vkladom banskobystrického ICM – Centra voľného času Junior. Ide o  celoslovenskú súťaž v interpretácii poézie a prózy ako aj literárnej tvorbe žiakov základných a študentov stredných škôl. Tohto roku sa jej zúčastnilo 150 súťažiacich!

Tohtoročný festival mal navyše v podtitule  aj Rok slovenskej hudby. Aj preto v prvý deň festivalu bolo ťažiskom interaktívne pásmo Mikuláš Kováč v slove a hudbe. Na pôde ŠVK Literárneho a hudobného múzea muzikologička M. Bárdiová príťažlivým spôsobom priblížila mladým návštevníkom diela I. Zeljenku Oswienčim, E. Suchoňa Kontemplácie a A. Zemanovského Neznámy – všetko na básne s výrazným protivojnovým obsahom. Podporené aj obrazovým materiálom a zapojením publika citlivo pôsobili najmä na emócie prítomných, ktorí tak mali možnosť inak ako v učebniciach histórie vnímať hrôzy a dôsledky vojny. Hádam sa v ich mysliach uhniezdilo poznanie, že vojna, teror a primitívny nátlak by mali vymiznúť nielen zo slovníka, ale navždy aj zo života ľudstva.

K osobnostiam hudby v Banskej Bystrici patril aj skladateľ Zdenko Mikula (1916 – 2012). V roku 100. výročia jeho narodenia sa zrodila aj monografia o jeho živote a diele Rád som žil a tvoril. V nej možno vyčítať, že umelec mal veľmi blízko k literatúre, preto zhudobnil veľa básní slovenských poetov a dal im tak aj ďalší rozmer. Prezentácia tejto obsažnej publikácie sa odohrala na Fakulte múzických umení Akadémie umení za prítomnosti nielen autorov monografie (M. Bárdiová, L. Burlas, K. Koreňová, Ľ.Nechalová a M. Strenáčiková), ale aj manželky skladateľa a ďalších členov rodiny a priateľov.

Trvalou súčasťou festivalového programu je Burza literárnych talentov, kde majú priestor všetci, čo pokúšajú múzy. Základom prezentácie začínajúcich autorov sú členovia literárneho klubu LITERA 2, ku ktorým sa môžu pridať ďalší. V Dome Matice slovenskej sa zasa predstavili dvaja poeti – Jubilanti z Novohradu – vysokoškolský učiteľ a literárny vedec Július Lomenčík a rozhlasový redaktor Rádia Regina Marcel Páleš. Edično-vydavateľskú prax na pôde Univerzitnej knižnice UMB študentom priblížil Roman Michelko, riaditeľ Vydavateľstva SSS. Divadelnú podobu literatúry prestavili inscenácie Bábkového divadla na Rázcestí (Hviezdy sú tu tichéNáukobeh slovenčini) a Tajovského Statky-zmätky v podaní Medzibrodského kočovného divadla.

Možno jednoznačne vyhlásiť, že vrcholom festivalu bolo stretnutie s jubilujúcom básnikom, dramatikom, dramaturgom a pedagógom Jozefom Mokošom Praskanie krvi... po rokoch. Ukázalo sa, že spájanie viacerých subjektov kultúrno-umeleckej sféry má synergický efekt, každý pridá to svoje a spolu vedia dosiahnuť niečo úžasné! V priestoroch Literárneho a hudobného múzea sa tentoraz udomácnili herci z Bábkového divadla na Rázcestí, priniesli do neho nielen divadelného ducha, ale aj energiu mladosti, hravosti, spevu a poézie, ktorá podľa Mokoša odplavuje hrdzu z nášho srdca. Scenár a réžiu na seba prevzal Marian Pecko a naštartoval pôsobivé divadlo s množstvom aktérov. Veď v osobe Jozefa Mokoša sa stretlo všetko to, o čom festival je. Do Banskej Bystrice ho začiatkom šesťdesiatych rokov po absolvovaní bábkoherectva v Prahe zlákal práve Mikuláš Kováč, v meste pod Urpínom spolu s množstvom ďalších nadšených umelcov, pedagógov, redaktorov vytvorili tu akési druhé centrum kultúry na Slovensku. Mokošov básnický debut Praskanie krvi vyšiel v roku 1962 v  Stredoslovenskom vydavateľstve a bola to ozajstná bomba! Vtedajšie Krajské bábkové divadlo aj jeho zásluhou patrilo k top divadelným scénam. Pedagogická fakulta so silnou katedrou slovenského jazyka a literatúry (Ivan Plintovič, Zdenko Kasáč, Viliam Marčok, Milan Jurčo, Ján Findra a i.) prierezovo pôsobila vo viacerých oblastiach kultúrneho života a dodávala potrebné korenie... Sám Mokoš sa vyjadril, že nebyť problémov, neodišiel by v roku 1981 do Bratislavy. S úsmevom priznal, že sa v Bratislave s viacerými bystrickými odídencami (L. Ballek, A. Vaculík, V. Marčok a i.) stretávali v pohostinstvách a chvíľu sa cítili ako v Bystrici... O tom všetkom sa možno dozvedieť v jedinečnom Literárnom a hudobnom múzeu, ktoré aj pri tejto príležitosti získalo cenné dary – zaujímavé doklady a predmety, súvisiace s jubilantom, ktoré obohatia jeho zbierkový fond. Popri piesňach na texty Jozefa Mokoša, audiovizuálnych ukážkach z jeho tvorby a vystúpení, potvrdzovali autorovu prítomnosť v bystrickom prostredí svojimi výpoveďami Soňa Šváčová, Sergej Makara, Brigita Šimonová, Iveta Škripková a Jana Borguľová. Sám autor sa sprvoti priečil rozprávať s odôvodnením, že si nič nepamätá, postupom času sa však mu v žičlivej atmosfére z hlbín srdca vynárali spomienky, najmä tie ľudské a humorné, ktorými všetkých rozosmieval. Sedel na improvizovanom pódiu ako „bôžik šťastia“ medzi svojimi bývalými študentmi, uprostred spriaznených duší. Ďakoval slovami dojímate ma veľmi“, narážal tým na skvelú inscenáciu BDNR o D. Tatarkovi z deväťdesiatych rokov. A tak z pôvodne plánovaného „stretnutia s jubilantom“ sa stala nezabudnuteľná Hommage á Jozef Mokoš.

K uplynulému ročníku festivalu Literárna Banská Bystrica treba ešte dodať, že bol aj dostatočne mediálne pokrytý, tentoraz mu venovala pozornosť aj RTVS prostredníctvom programu 2 Slovenskej Televízie na Teleregine ako aj v Rádiu Regina a Rádiu Devín.

 

Foto: Radka Čabrádiová, ŠVK LHM

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com