Komentár k Semináru Programy slovenského vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku Kam kráčaš agrokomplex? zo 16. a 17. 5. 2017 v Modre-Harmónii
Ako chlapec vyrastajúci na vidieku som ako chlieb každodenný prijímal z médií vyčerpávajúce informácie o tom, ako prosperuje naše poľnohospodárstvo a ako potravinársky priemysel spracováva jeho produkciu. Noviny a rozhlas a taktiež začínajúca televízia prezentovali túto oblasť ako oblasť základných životných záujmov pracujúceho ľudu. A zrejme nielen toho.
Tradičná nedeľná rozhlasová Roľnícka beseda patrila k najpočúvanejším reláciám. Roľnícke noviny mali veľmi vysoký náklad a na vidieku boli často aj nedostatkovým „informačním tovarom“. V čase, keď som už pôsobil v Televíznych novinách, poľnohospodárski redaktori patrili na Slovensku medzi najpopulárnejším. Doslova do poslednej chvíle sa čakalo na ich príchod z polí s najnovšími informáciami, aby sa za každú cenu dostali do vysielania.
Niektorí súčasní „nevedkovia“ povedia: „No prosím, to bola komunistická propaganda.“
Áno bola to propaganda. Propaganda hospodárskej oblasti, ktorá bola celospoločensky zaslúžene preferovaná. Otázky výživy národa boli považované za strategické. Sebestačnosť v potravinách bola už vtedy podmienkou samostatnosti a suverenity štátu.
Aj ako súčasti dnes znevažovanej RVHP a často porovnávanej so súčasnou Európskou úniou.
Novinárske výstupy v hlavných médiách boli väčšinou vysoko kvalifikované a prinášali nielen informácie všeobecne obyvateľstvu, ale boli nápomocné predovšetkým poľnohospodárom. Aj keď to niekedy tak vyzeralo, médiá sa neusilovali poľnohospodárov poučovať čo kedy a ako majú robiť. Roľníci to nepotrebovali vtedy, a ani dnes to nepotrebujú.
Vtedy aj dnes však potrebujú také rýchle a aktuálne informácie, ktoré sú nápomocné pri modernizácii a zdynamizovaní výroby a spracovania produkcie. Dnes ich potrebujú o to viac, že poľnohospodári hospodária vo vysokokonkurenčnom prostredí Európskej únie. A nemajú to v tomto smere ľahké. Možno povedať, že pôsobia v značne znevýhodnených podmienkach.
Ako rodený vidiečan som s veľkým záujmom prijal pozvanie môjho priateľa Ing. Františka Macha na seminár po názvom Kam kráčaš agrokomplex? A stálo mi to za to. To čo som sa na seminári dozvedel by mali vedieť všetci obyvatelia našej vlasti. Žiaľ, nie sú to informácie potešujúce. Stručne povedané naše poľnohospodárstvo je v úpadku.
Kde hľadať vinníka? Je ich viacero.
Okrem iného svojim dielom prispieva aj nedostatočná informovanosť a zainteresovanosť obyvateľstva v otázkach, ktoré možno považovať právom za fatálne. Podstatný podiel na tom majú aj média. Tie bulvárne, a tie sú, žiaľ, v prevahe, len čakajú na senzácie a škandály. A tie sa v poľnohospodárstve nevyskytujú v takej frekvencii, aby ním kŕmili bulvár.
Veľký dlh je však na strane tzv. verejnoprávnych médií. Všetka česť však patrí tvorcom relácie Farmárska revue. Žiaľ, v televíznej časti v RTV je to len jedna lastovička. To, že sa v súčasnosti v spravodajstve venujú škandálnej situácii v oblasti kvality, v reťazcoch predávaných potravín, nie je s dlhodobejšieho pohľadu dostačujúce. O informačnej a predovšetkým edukačnej kvalite teraz, vzhľadom a obmedzený priestor, nemôžem začať polemizovať.
V rozhlasovej časti RTVS je problematika poľnohospodárstva a potravinárstva. Možno aj vďaka tomu je regionálne vysielanie poľnohospodárskych oblastiach pomerne populárne.
O pôsobení médií vo vidieckej problematike nie je veľa čo pozitívneho povedať. Je tu však značne negatívny príklad jednej primetimovej relácie v jednej zo súkromných televízií. Aj keď tento program patrí do satiricko-komediálneho žánra, ktorému je treba všeličo odpustiť, považujem tento prípad za nedôstojný. Slovenský vidiek skutočne trpí na neduhy, ktoré sa v programe prezentujú, no ich forma je podľa mňa viac urážajúca ako vtipná. Nie som nábožensky založený, no znevažovanie osobnosti farára považujem za nedôstojné až surové. Pranierovanie neschopnej samosprávy a alkoholizmu je taktiež na mieste. No všetko má svoju mieru. Je to príklad veľmi lacnej a prostoduchej zábavy. Naši vidiečania by si zaslúžili programy, aj zábavného charakteru na vyššej kultúrnej úrovni. Možno patrím do skupiny náročnejších divákov, no úprimne sa čudujem vidiečanom, ktorým sa tento televízny paškvil páči. Žiaľ, keby sa nepáčil, tak by to komerčná televízia neprodukovala a nevysiela. Nuž je to na tých ktorí to akceptujú.
Verejnoprávna RTVS má voči slovenskému vidieku v tejto oblasti veľký dlh. Veľmi chcem veriť, že sa situácia zmenou vo vedení čoskoro zmení.
Príznačná pre postoj slovenských médií bola aj ich účasť na seminári Kam kráčaš agrokomplex. Zastúpené boli len Roľnícke noviny a Literárny týždenník. Neprišlo žiadne elektronické médium. Našli by pritom veľa naslovovzatých odborníkov z oblasti pôdohospodárstva a potravinárstva.
Bulvárne senzácie sa na seminári skutočne nekonali. Ale to, čo na seminári odznelo o situácii v našom pôdohospodárstve a následne i na celom našom vidieku, je, žiaľ, veľmi smutný príbeh.
Žalostný stav slovenského pôdohospodárstva a vidieka už nie je žiadnou novou senzáciou, ale dlhodobým stavom. Ak to pôjde tak ako doteraz, tak sa to môže stať fatálnou celoštátnou tragédiou. Väčšina médií v tomto procese, svojou povrchnosťou a neodbornosťou, zohrajú jeden z nezanedbateľných činiteľov.
TIBOR REPTA