Vo veku 65 rokov zomrel 18. 5. t. r. priateľ viacerých slovenských spisovateľov, charizmatický človek s veľkým literárnym i národopisným rozhľadom. Smutnú správu, ktorá sa ma hlboko dotkla, keďže som si Bohuša vážil a považoval som ho za svojho priateľa, mi telefonicky oznámil Bystrík Šikula, šéfredaktor Slovenských pohľadov, ktorý s ním dlhodobo spolupracoval a v spoluautorstve s ním vydal dve knižky: Generačné portréty I a II s podtitulmi Premeny ohňa a Skrytá galéria (1997, 1998). Vzápätí sme dostali do redakcie e-mail od poetky Mirky Čiernej: „Zomrel bývalý zástupca šéfredaktora Literárneho týždenníka. Môj bývalý kolega a posledný kamarát... Nevidím cez slzy ďalej písať. Úprimnú sústrasť všetkým, ktorí ho mali radi!“ S Bohušom, ktorého som poznal dlhé roky, som sa stretol aj po svojom nástupe do redakcie Literárneho týždenníka, kde ma navštívil a kde mi daroval svoju knižku Dokonalý súmrak alebo Budmerické inšpirácie (2014), jeho záslužný počin, vďaka ktorému zostane uchovaný genius loci Domova slovenských spisovateľov, o ktorý slovenských spisovateľov postupne pripravili dvaja bývalí ministri kultúry. Na jeho smrť veľmi citovo zareagoval aj spisovateľ, takisto bývalý redaktor LT a politik Eduard Chmelár, ktorý obvinil terajšieho predsedu vlády z jeho smrti, keďže v dôsledku opatrení okolo pandémie, ako uviedol na svojom blogu, Bohuša, ktorý bol jeho kolegom a kamarátom, odmietli vziať do nemocnice.
BOHUŠ BODACZ, PhDr., prozaik, literárny kritik a recenzent, publicista, fotograf, národopisec, vedec, ochranár, redaktor, prekladateľ, sa narodil 1. marca 1955 v Bratislave. Po maturite na SVŠ (1973) počas roka vystriedal viaceré povolania (operátor počítacích strojov, nočný závozník), aby sa mohol venovať svojmu koníčku – cestovaniu (postupne navštívil Strednú Áziu, Rusko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, krajiny bývalej Juhoslávie, Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko, Taliansko, Grécko, Egypt, Monako, Vatikán...). Absolvoval etnológiu na Filozofickej fakulte UK (1974 – 1978), štúdium zavŕšil prácou Vinohradnícke motívy v západoslovenskej fajanse a doktorátom.
Pôsobil ako odborný redaktor a editor vo vydavateľstve Obzor (od 1978), prekladal z češtiny a poľštiny. Bol redaktorom a šéfredaktorom časopisu Osvetová práca (1986 – 1991). Pôsobil ako redaktor (od 1991) a zástupca šéfredaktora (1997 – 1999) Literárneho týždenníka, zároveň bol zostavovateľom a spoluautorom Slovenských literárnych kalendárov (1999, 2000), stál pri zrode knižnej edície Literárneho týždenníka. Bol redaktorom týždenníka Slovo (1999 – 2000), odborným redaktorom vydavateľstva Iura edition (2000 – 2012) a vydavateľstva C. H. Beck.
Už počas štúdia publikoval v odborných periodikách Slovenský národopis a Národopisní aktuality (ČR), napísal prácu o problematike ľudového divadla v duchu francúzskeho štrukturalizmu (obhájil ju na Karlovej univerzite v Prahe). Zúčastnil sa na etnografickom výskume v okolí Banskej Štiavnice či dlhodobého záchranného výskumu v oblasti dnešného vodného diela Starina na východnom Slovensku, z ktorého vzišla monografia Horná Cirocha (1985), na nej participoval aj ako fotograf.
Publikovať začal časopisecky počas vysokoškolských štúdií, začal krátkymi prózami, ale aj literárnou kritikou a recenzistikou (v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa zameriaval na americkú, poľskú literatúru a literatúru národov bývalej Juhoslávie). Uverejnil stovky recenzií, reportáží, rozhovorov a iných publicistických útvarov v mnohých periodikách (Nové knihy, Práca, Smena, Smena na nedeľu, Nové slovo, Literárny týždenník, Knižná revue, Romboid, Slovenské pohľady, Osvetová práca, Národná osveta, Pravda, Népművelés, Národná obroda, Literika, PaS, Učiteľské noviny, Slovak Literary Review a i.).
Debutoval ako zrelý prozaik knižkou čŕt a poviedok Pokoj noci (2000), bol autorom pätnástich samostatných kníh – zbierok poviedok, románu Polnočná žena (2004) či literárnokritických kníh. Intenzívne spolupracoval s rozhlasom. Bol aj členom porôt literárnych súťaží (Jašíkove Kysuce, Literárny Ružomberok, Literárne Topoľčany, Rubato a i.). Slovenská literárna a kultúrna verejnosť v Bohušovi Bodaczovi stráca kritika s britkým perom so schopnosťou oddeľovať zrno od pliev, ale aj vzácneho ochrancu nášho kultúrneho dedičstva. V mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov a osobitne za redakciu Literárneho týždenníka vyjadrujem hlbokú úprimnú sústrasť pozostalým, jeho priateľom i kolegom.
Česť jeho pamiatke.
ŠTEFAN CIFRA
(Zdroje: Maťovčík, A., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. stor., 2008, s. 43; LIC; Wikipédia)