Tatranská galéria pozýva
na prezentáciu zaujímavého fotografického projektu
Dvojice/Couples
v utorok 2. októbra 2018 o 17.00 hod.
v Artklube Tatranskej galérie
Prednášajúci: Pavel Maria Smejkal
***
Couples (Dvojice)
Pavel Maria Smejkal
V histórii fotografie existuje viacero diel, ktoré poznáme skôr ako dvojice, než ako samostatné, jednotlivé fotografie. Princíp diptychu je aj v súčasnosti používaný ako veľmi plodná tvorivá metóda, ale v práci Couples sa Pavel Maria Smejkal snaží pracovať s dvojicami, ktoré vznikli prirodzeným spôsobom, bez akéhokoľvek primárne tvorivého zámeru. Autor pracuje podobne ako u predchádzajúceho projektu Takí sme boli - fotografie (resp. v tomto prípade dvojice fotografií) iba nachádza, podrobne analyzuje a vyberá. V sprievodnej prednáške a projekcii nás autor zoznámi s viacerými príkladmi fotografických dvojíc, ktoré ho inšpirovali k tejto téme (z iného uhla pohľadu spracovanej aj v jeho magisterskej a dizertačnej práci na tému opakovania motívov) či pripomenie niektoré známe fotografické dvojice, ktoré hrali významnú úlohu v histórii myslenia o fotografii. Princíp dvojíc zasa prirodzene smeruje ku knihe, ako klasickému a pre danú tému asi najvhodnejšiemu médiu, ktorú autor na prezentácii taktiež predstaví.
Autora tieto dvojice zaujali, lebo medzi vybranými fotografiami existuje rozdiel, ktorý nejakým zásadným spôsobom hovorí buď o realite, ktorá nás obklopuje, alebo (a to častejšie) o fotografii ako takej či fotografoch, ich myslení, metódach, dobových trendoch. Alebo k týmto problémom kladú otázky. Ďalšou dôležitou oblasťou, o ktorej Smejkalove dvojice hovoria, je médium fotografie – všetky nájdené fotografie boli vo forme papierových printov, resp. negatívov. Fotografia bola celé 19. a 20. storočie neodmysliteľne spätá s fyzickým nosičom a podliehala fyzikálnym zákonom a prirodzeným dôsledkom tejto technológie.
A tak v predloženej sérii nachádzame fotografie ohmatané, roztrhnuté, vybledlé, zle vyvolané, krivo premietnuté na papier v tmavej komore, zrkadlovo vyvolané a pod. Ďalším fenoménom, ktorý autor sleduje v tejto práci je fenomén času, prirodzene a neoddelitelne spojený s fotografiou (ktorá okamihom svojho vzniku hneď hovorí o histórii, alebo, pri inom uhle pohľadu, vie zastaviť čas). Napriek tomu práve na papieri zhmotnené obrázky nájdené bez svojich originálnych negatívnych filmov (podobne ako v prípade kusových negatívov na sklenených platniach) nám nedávajú informáciu o tom, ktorý záber vznikol prvý a ktorý až následne. Vzniká tak množstvo otázok a tento fakt súčasne umožňuje hypotetické cestovanie časom, alebo môžeme vnímať dve fotografie ako loop vyjadrujúci nekonečný, nikdy nekončiaci dej (ako napr. chlapec žonglujúci s loptičkami). Niektoré dvojice sa zasa vyjadrujú kinematograficky (o milisekundy posunutý dej či strih), či vytvárajúci dojem deja, ktorý sa v skutočnosti nestal – hodil muž to dieťa do vody, či nie?) Uloženie dvoch fotografií vedľa seba prirodzene núti diváka obrazy detailnejšie analyzovať, nachádzať rozdiely a premýšľať nad tým, čo tieto rozdiely hovoria. Niekedy potrebujeme dospieť až do priam forenzne detailnej analýzy ako pri dokazovaní zločinu – fotografia ako dôkaz vždy bola a stále je problematickou oblasťou a mnohé otázky, na ktoré odpovede sa dakomu zdajú byť celkom jasné, po dôkladnom premýšľaní ostávajú otvorené alebo v skutočnosti dokazujú pravý opak.
Práca je postavená na bohatom archíve, ktorý autor zhromažďuje už veľa rokov. Časť jeho archívneho materiálu už bola úspešne využitá vo viacerých predchádzajúcich projektoch a získala mnohé pozitívne ohlasy. Tentokrát ide o špecifické využitie amatérskych archívov s medzinárodným kontextom (Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko) v rozpätí dvoch predchádzajúcich storočí, v ktorých klasická fotografia hrala dominantnú úlohu obrazového média.
Projekt podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.