Jozef Bžoch (* 25. 11. 1926 v Závode, okr. okrese Malacky – † 11. 1. 2018 Bratislava)

Jozef Bžoch (* 25. 11. 1926 v Závode, okr. okrese Malacky – † 11. 1. 2018 Bratislava) bol popredný slovenský literárny kritik, glosátor súdobej slovenskej literatúry, esejista, literárny vedec, prekladateľ a tajomník Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS). Publikoval aj pod pseudonymom Jozef B. Závodský. Jeho manželka Perla Bžochová (* 18. 11. 1935 – † 6. 1. 1999) bola významná prekladateľka a dlhoročná redaktorka prekladovej literatúry vydavateľstva Slovenský spisovateľ, syn Adam (* 22. 3. 1966) je literárny vedec, dcéra Jana Bžochová-Wild (* 22. 4. 1962) je teatrologička.

Rodina a detstvo 

J. Bžoch vyrastal v rodine strážnika železničnej trate. Dva roky po jeho narodení žili v Závode, potom sa presťahovali na samotu k Novému Mestu nad Váhom. S rodičmi a súrodencami tam sídlili v lokalite zvanej „vochterňa“, v jednoizbovom železničiarskom strážnom domčeku, kde, ako spomínal vo viacerých rozhovoroch, nebola ani elektrina, ani plyn, zato bohatá, priam rajská príroda a kde od mladosti čítal, najskôr pri petrolejovej lampe.

Štúdiá a vzdelanie

Do ľudovej školy chodil v obci Mnešice (dnes súčasť Nového Mesta nad Váhom). Študoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom (zmaturoval roku 1945), kde jeho vzťah k francúzskej literatúre podnietil učiteľ francúzštiny prof. Oravec a kde aj maturoval. Po ďalšej dodatočnej maturite z latinčiny absolvoval odbor slovenský a francúzsky jazyk na Slovenskej univerzite v Bratislave (1945 – 1949), kde ho učili univerzitní profesori Andrej Mráz, Milan Pišút, Eugen Paulíny či Ján Stanislav; školu dokončil po prerušení až v roku 1969. Ešte počas štúdia sa na fakulte zoznámil s mnohými spisovateľmi, okrem iného s Vladimírom Mináčom, Jurajom Špitzerom, a spriatelil sa s Vojtechoch Mihálikom a Rudolfom Turňom.

Povolanie, práca a životné peripetie

Bol redaktorom kultúrnej rubriky denníka Práca (1949 – 1952), redaktorom týždenníka Kultúrny život (1952 – 1955), mesačníka Slovenské pohľady (1955 – 1963), kde začal pracovať na základe pozvania šéfredaktora časopisu Alexandra Matušku. Pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV (ÚSL), 1963 – 1966), bol tajomníkom ZSS (1966 – 1968). Keď sa vrátil do ÚSL SAV (1969 – 1973), pre svoje politické postoje k okupácii Česko-Slovenska nesmel už obhájiť kandidátsku prácu. V ÚSL SAV participoval na tvorbe Slovníka slovenských spisovateľov, do ktorého písal heslá, a tam získal aj vzťah k encyklopedickej práci a k lexikografii. Napokon však vyšiel len prvý diel uvedeného slovníka, ktorý však napokon zošrotovali, aj preto, že v ňom boli zaradení aj emigrantskí spisovatelia. Na jeseň 1971 J. Bžocha zatkli pre podozrenie z rozširovania protiokupačných písomností, po dvoch týždňoch vyšetrovacej väzby ho prepustili. Pre jeho protiokupačné postoje ho z ÚSL SAV prepustili a vylúčili ho zo ZSS, mal zákaz publikovať, a to nielen literárnu publicistiku, ale aj preklady, a nesmel pracovať v oblasti kultúry. Keď sa mu napriek tridsiatim podaným žiadostiam nepodarilo nájsť prácu, vďaka súkromnej pomoci sa zamestnal sa vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácie (VVÚP, do roku 1977), kde prekladal odborné texty z francúzštiny a nemčiny. Ako spomínal, „od jednoliatej literatúry sa nedobrovoľne presunul k liatemu betónu“ a textom, ktoré prekladal spočiatku nerozumel ani v slovenčine, no postupne sa do problematiky dostal a vypracoval sa tak, že ho hodnotili ako najlepšieho pracovníka. Vo VVÚP, podľa jeho slovo, k nemu pristupovali kolegovia priateľsky, na rozdiel od bývalých kolegov z ÚSL, ktorí sa mu v čase, keď bol persona non grata vyhýbali už aj pri stretnutí na ulici. Neskôr vďaka Vladimírovi Mináčovi dostal prácu v Biografickom oddelení Matice slovenskej v Bratislave, kde participoval na tvorbe Slovenského biografického slovníka, v ktorom mal ako editor na starosti mal oblasť umenia, a tak do určitej miery nadviazal na svoju encyklopedickú prácu v ÚSL SAV. Počas dôchodku pôsobil v kultúrnom oddelení denníka Národná obroda (1994 – 1998), kde mal každú sobotu vlastnú rubriku Zápisník kritika, v ktorej komentoval súčasnú slovenskú i svetovú literatúru. Spolupracoval s denníkmi Práca (od 1999) a Sme.

Literárna tvorba a publikačná činnosť

Novinárske či literárnokritické začiatky J. Bžocha siahajú do roku 1945. Publikoval v kultúrnych časopisoch, najmä články o francúzskej literatúre. V literárnom časopise pre mládež Rozhľady, ktorý vychádzal v Ružomberku, uverejnil prvý článok o Rimbaudovi, ako aj na recenziu na Baudelaira (1945). Neskôr mu recenziu na Balzaca uverejnil Ján Smrek v Eláne (1947). Pravidelne spolupracoval s orgánom Demokratickej strany Čas, kde uverejňoval i vlastné básne – „villonovské balady“, ktoré začal písať pod vplyvom Jozefa Félixa a Jána Smreka, a písal aj rondely či sonety. Spolupracoval aj s rozhlasom (dramatizácie, preklady). Najskôr recenzoval najmä poéziu. V polovici 50. rokov 20. storočia kritizoval schematizmus v slovenskej literatúre. V literárnokritickej práci sa metodologicky hlásil k dielu českého kritika Františka Xavera Šaldu, v zmysle, že kritika sa robí citom či pátosom, a je aj inšpiráciou, ako aj k dielu slovenského literárneho vedca a kritika Alexandra Matušku. Svoje kritické hodnotenie poézie zhrnul do knihy Podoby slovenskej poézie (1961), v ktorej sa zameral aj na slabiny v dielach vtedy už prominentných básnikov Jána Kostru, Pavla Horova a Vojtecha Mihálika, pritom vkladal nádej do mladých autorov. Neskôr napísal monografiu Básnické dielo Pavla Horova (1964), v ktorej si overil a zdokonalil metódu pochopenia „svojho“ autora. Okrem spomínaných autorov sa opakovane vracal napr. k Petrovi Karvašovi, Milanovi Rúfusovi, Jánovi Buzássymu, neskôr z mladších k Danielovi Hevierovi a i. Výber z jeho kritických štúdií a esejí Kontakty: Výber statí o literatúre (1970), ktorý potvrdil jeho estetickú a metodologickú orientáciu a citlivý prístup k jednotlivým dielam a autorom, zošrotovali. V čase zákazu začal opäť publikovať od roku 1978 svoje literárno-kritické príspevky v podobe pravidelných novinových recenzií pod pseudonymom Jozef B. Závodský. Po roku 1989 vydal literárnokritické zamyslenia nad slovenskou literatúrou 80. rokov 20. storočia Literárne soboty (1990), podľa pravidelnej rubriky v novinách Ľud. Neskôr mu vyšli knihy Zo zápisníka kritika (2001), Literárne štvrtky (2006), za ktorú získal Cenu Klubu nezávislých spisovateľov, a Literárium (2011).

Prekladateľská tvorba

Prekladal z francúzskej a nemeckej literatúry (diela Ericha Mariu Remarqua, Heinricha Bölla, Štefana Zweiga, Stendhala, Fridricha Nietzeho, Wolfganga Hildesheimera, Karlludwiga Opitza či v spolupráci Giacoma Casanovu), ako aj moderných francúzskych básnikov básnikov, ako Charles Baudelaire, François Villon, Arthur Rimbaud). Bol aj spoluprekladateľom odbornej publikácie Dejiny teórie architektúry: Od antiky po súčasnosť (preklad: Jozef Bžoch, Zuzana Guldanová).

Hodnota diela a ocenenia

Jozef Brož patril k nestorom modernej povojnovej slovenskej literárnej kritiky. Svojím dielom, zásadnými hodnotovými postojmi, espritom i pútavosťou literárnokritického štýlu a sa navždy zaradil k mienkotvorným osobnostiam slovenskej literatúry i celej našej kultúry. Osobitne sa zaslúžil aj o sprístupňovanie ťažiskových diel francúzskej a nemeckej literatúry slovenskému čitateľovi. Za knihu Literárne štvrtky (2006) získal Cenu Klubu nezávislých spisovateľov.

DIELA

Literárna veda a kritika

  • Podoby slovenskej poézie. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1961. 165 s.
  • Básnické dielo Pavla Horova. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964. 84 s.
  • Kontakty: Výber statí o literatúre. 1 vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970. 371 s.
  • Literárne soboty. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1990. 360 s. ISBN 80-220-0103-1.
  • Zo zápisníka kritika (1990 – 2000). 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2001. 297 s. ISBN 80-7149-442-9.
  • Literárne štvrtky (2001 – 2005). 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2006. 339 s. ISBN 80-7149-836-X.
  • Literárium (2006 – 2010). [Zostavila a redigovala Jana Bžochová-Wild]. 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2011. 255 s. ISBN 978-80-8101-504-5.

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

  • REMARQUE, Erich Maria: Čas žitia a čas umierania. [Z nem. orig. Zeit zu Leben und Zeit zu Sterben, Berlin 1954, prel. Marianna Bžochová a Jozef Bžoch; doslov nap. Jozef Bžoch]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1958. 327 s. (brož.)
  • STENDHAL: O láske. [Z francúzskeho originálu De l'Amour preložil, výber zostavil a štúdiu napísal Jozef Bžoch]. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1959. 182 s. (viaz.)
  • SCHELL, Walter: Odsúdenie kapitána Macka. [z nem. orig. ... prel. Jozef Bžoch]. Bratislava: SVPL, 1960. 136 s. (viaz.)
  • OPITZ, Karlludwig: V torbe maršalskú palicu: Náhla kariéra dobrého vojaka. [Z listovej pozostalosti zost. Karlludwig Opitz; z nem. orig. prel. Jozef Bžoch; ilustr. Viktor Kubal]. Bratislava: Smena, 1962. 102 s. (viaz.).
  • REMARQUE, Erich Maria: Čas žitia a čas umierania. [Z nem. orig. prel. a doslov napísal Jozef Bžoch]. 2. oprav. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 304 s.
  • HOUGRON, Jean: Od koho pohoršenie pochádza. [Z franc. orig. Par qui le scandale prel. Jozef Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1968. 202 s. (viaz.).
  • MECHTELOVÁ, Angelika: Druhá polovica sveta, alebo, Rozhovory pri raňajkách s Paulou. [Bžoch, Jozef]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1983. 178 s.

  • CASANOVA, Giacomo: Pamäti 1.: Tri panny; Grécka otrokyňa; Zvedená grófka. [Bžoch, Jozef, Stopiak, Dušan]. 2. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1989. 437 s. ISBN 80-220-0100-7.
  • HILDESHEIMER, Wolfgang: Mozart. [Z nemeckého originálu preložil Jozef Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Opus, 1989. 391 s. ISBN 80-7093-000-4.

  • KRUFT, Hanno-Walter: Dejiny teórie architektúry: Od antiky po súčasnosť. [prekladatelia Jozef Bžoch, Zuzana Guldanová]. 1. vyd. Bratislava: Pallas, 1993. 703 s. ISBN 80-7095-009-9.

  • STENDHAL: O láske. [Preložil, výber zostavil a štúdiu napísal Jozef Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2003. 90 s. ISBN 80-7149-560-3.
  • REMARQUE, Erich Maria: Čas žitia a čas umierania. [Z nemeckého originálu preložil Jozef Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2004. 304 s. ISBN 80-220-1314-5.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

  • KOSTRA, Ján: Chuť po bozkoch. [Výber zostavil Jozef Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ , 2004. 85 s. ISBN 80-220-1286-6.

OCENENIA

  • Cena KNS (Klubu nezávislých spisovateľov) za rok 2006 za knihu Literárne štvrtky

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Monografie

  • Osemdesiat Jozefovi Bžochovi: Zborník k 80. narodeninám Jozefa Bžocha. [Zostavili Jana Bžochová-Wild a Adam Bžoch]. 1. vyd. Bratislava: Petit Press, 2006. 187 s. ISBN 80-85585-99-5.

Recenzie a štúdie v periodikách

  • KÚDELOVÁ, Kristína: Zabudol si tašku pri aute, skončil v policajnej väzbe (Vo veku 91 rokov zomerl 11. januára 2018 literárny kritik Jozef Bžoch). In: Sme, roč. 26, 15. 1. 2018, č. 11, s. 12.
  • CABADAJ, Peter: Deväťdesiatka Jozefa Bžocha. (Zápisník). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 12, s. 135 – 137.
  • ŠAH: Jozef Bžoch – 90. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 11, s. 155 – 156.
  • KENRDA, Milan: Kritika, hodnoty a čas. Jozef Bžoch: Literárne štvrtky. (Recenzia). In: RAK, roč. XIII, 2008, č. 2, s. 41 – 43.
  • VEZELMAN, Boris: Živá kritika (Jozef Bžoch: Zo zápisníka kritika). In: Knižná revue, roč. XII, 13. 11. 2002, č. 23, s. 5.
  • ŠAH: Jozef Bžoch. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 11, s. 157 – 158.

Rozhovory

  • Bžoch Jozef 1: Daniel Hevier – Ústne svedectvá slovenskej literatúry. In: Ipernity [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Bžoch Jozef 2: Daniel Hevier – Ústne svedectvá slovenskej literatúry. In: Ipernity [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU.
  • JURÍK, Ľuboš – BŽOCH, Jozef: Rozhovory po rokoch. Literárna kritika je príliš pohodlná. In: In: Literárne informačné centrum [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Rozhovor s Jozefom Bžochom. In: Devín [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.

Hodnotenie tvorby autora

„Na Slovensku nemáme núdzu o literárnych kritikov, no tí najbrilantnejší z nich boli a sú podľa mňa kritici negativistickí – zaskvejú sa, keď majú niečo strhať. Súvisí to možno s tým, že kritický výkon sa zužuje na vec intelektu. Intuícia, „cit“ vypestovaný čítaním sa neveľmi ráta, láska (k literatúre) a žičlivosť (k autorovi) sa niekedy pokladá za slabosť. Nestor našej literárnej kritiky Jozef Bžoch sa však lásky ani žičlivosti nebojí, svojej intuícii a citu pre hodnoty dôveruje. Najmä v poslednom dvadsaťročí predstavuje u nás priam raritu – príklad slobodného kritika s kladným vzťahom k svetu, k umeniu a najmä k literatúre, ktorá preňho navzdory komerčným tlakom, masmediálnej konkurencii a novým informačným technológiám reálne existuje a hrá nezastupiteľnú úlohu. Zákonitý paradox u človeka, ktorý bol za takzvanej normalizácie od verejnej literárnej činnosti odstavený a práve drobné novinové recenzie publikované pod pseudonymom mu pomohli vo svojom povolaní-poslaní vytrvať.“

Michaela Jurovská, esejistka a prekladateľka, z hodnotenia knihy Jozefa Bžocha Literárium (2011) aj jeho celkového diela v Pravde

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

  • Jozef Bžoch: Personálna bibliografia. [Spracovala: Veronika Čejková; zodp. red.: Augustín Maťovčík]. 1. vyd. Martin : Slovenská národná knižnica – Národný biografický ústav, 2002. 78 s. ISBN 80-89023-18-5.

Encyklopédie, slovníky

  • BŽOCH, Jozef. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 59 – 60.
  • BŽOCH Jozef. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. ISBN 80-7149-801-7, s. 112.

Internetové zdroje

  • Bžoch, Jozef. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Bžoch, Jozef. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Bžoch, Jozef.  In: ŠVK Košice [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Jozef Bžoch. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Jozef Bžoch. In: Vydavateľstvo Formát: Encyklopédia súčasných spisovateľov na Slovensku [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: .
  • KVASNIČKA, Matúš: Zomrel literárny kritik Jozef Bžoch. Žičlivosti sa nebál. In: Pravda: Kultúra [online]. Uverejnené: 11. 1. 2018 [citované 15. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Umrel Jozef Bžoch: Kultúrny denník. In: Devín [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ústne svedectvá: hovorí Jozef Bžoch In: Literárne informačné centrum [online]. [Citované 25. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Zomrel významný kritik, prekladateľ a esejista Jozef Bžoch († 91): Bol držiteľom ceny za literárnu vedu. In: Nový čas [online]. Uverejnené: 12.01.2018. [Citované 15. 1. 2018]. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com