Literárny týždenník 33 – 34/2014

Dvojčíslo Literárneho týždenníka 33 – 34/2014 prináša ZAMYSLENIE NAD NÍZKOU POLITICKOU KULTÚROU, ktorá sa prejavuje v NR SR a v médiách, i možným dôsledkom, čo z toho vyplývajú, z pera poslanca NR SR Ľuboša Blahu pod názvom Prvý raz ako tragédia, druhý raz ako fraška. Príspevok dopĺňajú básne Mira Procházku Storočie malomocných a vyprázdnená sála.

V príspevku Kusthalle? sa Ivan Hrmo venuje absencii priestorov pre súčasné slovenské výtvarné umenie, a pýta sa, či je nevyhnutné nazvať pripravovanú inštitúciu v Dome umenia v budove Národného osvetového centra okopírovaním názvu rakúskej inštitúcie, čo autor považuje za „našu priveľkú úslužnosť k nášmu juhozápadnému partnerovi, a (čo) zároveň naznačuje, že de facto správcom ,Kunsthalle′ je skupina kamarátov z mokrej štvrte a vystavovať v „Kunsthalle“ môže iba ten, kto je lojálny.“

Časopis prináša rozhovor aj rozhovor s kandidátom na predsedu Matice slovenskej Mariánom Tkáčom pod názvom Matica uprostred národa.

V príspevku Zahraničná historiografia používa termín „Slováci“ už pre 9. storočie známy slovenský archeológ a historik Titus Kolník uverejňuje citácie zo zahraničnej literatúry a mapy, ktoré dokladajú jeho tvrdenie. Článok O Slovákoch a Slovenčine Ábela Kráľa reaguje na kritiku médií, podľa ktorých „na oslavy 1 150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naddunajské územie sa v novinách SME písalo, že keď prezident Ivan Gašparovič vo svojom príhovore na slávnosti v Nitre ,označil slovenčinu za štvrtý liturgický jazyk v dejinách‘, omylom vraj povedal, že pápež ,slovenský jazyk ustanovil ako štvrtý liturgický jazyk‘“. Autor tieto komentáre médií označuje „za úsilie vyhnúť sa pomenovaniu ,slovenčina‘, ,Slováci‘, ,starí Slováci‘ v čase pred 10. storočím, ba najradšej nehovoriť vôbec o Slovákoch.“

Jaroslav Rezník v čísle uverejňuje pod názvom Mačka má sedem životov reportáž z ôsmeho Európskeho festivalu poézie v Novom Sade, na ktorom sa zúčastnil.

V rubrike Umenie prináša článok Slovenská Mata Hari postrehy spisovateľa Darahoslava Machalu, v ktorom i v historickom kontexte hodnotí pôvodný slovenský muzikál,  uvedený na Novej scéne SND. Na nekriticky dodnes vysoko vyzdvihovanú umeleckú úroveň tzv. televíznych pondelkov, ktoré za socializmu vysielala STV, kriticky nazerá známy slovenský divadelný dramaturg a šéfredaktor časopisov z oblasti divadelníctva Anton Kret. Milan Polák recenzuje dokumentárny film Kauza Cervanová režiséra Roberta Kirchhoffa, ktorý má ambíciu „skúmať šokujúce zákulisie najdlhšieho prípadu v dejinách česko-slovenskej justície“.

V časopise je uverejnené aj zamyslenie z rukopisnej pozostalosti literárneho vedca a kritika Viliama Marčoka V Panoptiku jubilujúceho Vladimíra Balka, o živote a diele vysokoškolského profesora a akademického maliara, ktoré dopĺňa báseň Štefana Moravčíka Spoločné nazeranie venovaná V. Balkovi. Andrej Švec informuje o výsledkoch festivalu Bienále bratislavských ilustrácií 2013 v článku Ilustrácia? Sú len ilustrátori! a zamýšľa sa na jeho margu nad úrovňou individuálnych štýlov ilustrácie, ktorá sa podľa neho aj vďaka festivalu neustále zvyšuje.

V rubrike LiteraTÚRA sa s literárnou kritičkou, esejistkou, poetkou, prekladateľkou a editorkou Etelou Farkašovou o jej diele a názoroch na umenie a život zhovára Dana Příhodová.

Milan Zigo uverejňuje príspevok K 300. výročiu narodenia encyklopedistu Denisa Diderota.

Rubrika Osobnosti prináša príspevok, v ktorom hodnotí život a dielo Martina Rázusa Svätoslav Mathé pod názvom Politik svedomia, a Petra Mišáka s názvom Spisovateľský fenomén Ján Lenčo.

V rubrike Čítanie sa predstavujú najnovšiu tvorbu básnici Gabriel Németh, Ondrej Nagaj a Jozef Tóth.

Recenzie prinášajú hodnotenie zbierky poézie S. Hábera Skameniem (M. Chudík), kultúrno-historickej a obrazovej publikácie Juraja Šebu BUDMERICE – História – Osobnosti. Spomienky (J. Balco), aj s kritickými výhradami ku konaniu bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera okolo budovy Domova spisovateľov, knihy Proglas (Mišo A. Kováč), „ktorá sprístupňuje prostredníctvom reprodukcie originál textu (objavený v roku 1858 v kláštore Hilandar na Svätej hore Athos, napísaný cyrilikou), Turčányho slovenský preklad a preklad Stojana Lekoského do macedónčiny“, a recenziu zbierky poviedok I. Gibovej Usadenina (A. Švecová).

V rubrike Servis si redakcia pripomína úmrtie tvorcu autentického rómskeho románu Ľudovíta Didi a informuje o cene mesta Skalica, ktorú prevzal od jeho primátora publicista, spisovateľa literatúry faktu Pavol Dina najmä za jeho knihy Skalica a Skaličania v literatúre (Formát 2012) a Skalica a Záhorie (Formát 2008), za ktoré získal aj prvú a druhú cenu v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2012.

Tradičná rubrika LiTERÁRIUM prináša humoristickú tvorbu Jozefa Bilyho pod názvom Absolutizmy, aforizmy Petra Gossányiho, Antiparadoxizmy Marty Gremuškovej, satirickú báseň Margity Ivaničkovej  Kremnické unfairno 2013 a humoristikú poviedku Petra Vala  s názvom Somár na scéne a podtitulom Rozprava o tom, že dva prsty a dva prsty nemusia byť rovnaké.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com