Michal Bosák (* 10. 12. 1869 v Okrúhlom, okr. Svidník – † 18. 2. 1937 Scrantone, Pensylvánia, USA)

Michal Bosák (* 10. 12. 1869 v Okrúhlom, okr. Svidník – † 18. 2. 1937 v Scrantone, Pensylvánia, USA), americký bankár a podnikateľ slovenského pôvodu, prezident jednej z amerických bánk s povolením vydávať dolárové bankovky, v´dka čomu bol jeho podpis bol na 10 dolárovej bankovke USA, slovenský krajanský činiteľ, signatár a verný stúpenec Pittsburskej dohody (31. 5. 1918), vydavateľ najpopulárnejšieho slovenského periodika v USA, časopisu Slovenská obrana, zakladateľ americko-slovenskej banky na Slovensku a  filantrop, sa narodil v rodine otca Michala Bosáka, ktorý bol roľník, a matky Anny, Bosákovej, rod. Tokárovej, v šarišskej obci Okrúhle (medzi mestami Giraltovce a Svidník). Do školy chodil v Radome, potom pracoval u rodičov.

Vysťahovanie do USA

Keď mal šestnásť a pol roka zatúžil odísť do Ameriky. Do USA docestoval v lete 1886 po troch týždňoch plavby loďou s jedným dolárom vo vrecku. Nový život bez ničoho začal v Hazletone v americkej Pensylvánii (USA), kde preberal a triedil uhlie (za dennú mzdu 75 centov), neskôr ako baník (kde zarábal 90 centov denne a potom 1,25 dolára denne), úradník, zmenár pri stavbe novej železnice. Keď sa presťahoval do blízkeho Freelandu (1890), zamestnal sa u obchodníka Michala Zemanyho, rozvážal pivo a pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii. Tem stretol Zuzanu Hudákovú, s ktorou sa v roku oženil (1891). Vo voľných chvíľach si dopĺňal svoje vzdelanie a usilovne sa učil po anglicky.

Podnikanie a bankovníctvo

Neskôr začal pôsobiť ako samostatný podnikateľ (1893) – reštauratér, keď v Olyphante odkúpil obchod, malý bar a krčmu, a v roku 1897 ako veľkoobchodník s vínom (s liehovými nápojmi) vo Freelande.  Stretávala sa u neho slovenská komunita v USA. Postupne si získal dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí ho žiadali o pomoc pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa malá krčma začala meniť na agentúru lodnej spoločnosti, ktorú založil a ktorú využívali krajania na posielanie peňazí a cestovných lístkov na Slovensko. Zároveň od roku 1897 pôsobil vo sfére bankovníctva. Založil súkromnú banku, Michal Bosak Private Bank a agentúru lodných spoločností. Vzrast jehopodnikania v bankovníctve bol pozoruhodný, v pomerne krátkom čase sa stal známou osobnosťou, v roku 1902, kedy mal 33 rokov, pomohol organizovať Citizens Bank a v tom istom roku súkromnú banka Prvú národnú banku (First National Bank) v Olyphante, do ktorej ho zvolili za člena predstavenstva (1902) a v ktorej sa čoskoro stal najväčším akcionárom a neskôr aj jej prezidentom; banka dostala od americkej vlády povolenie vydávať dolárové bankovky, a tak sa meno prezidenta tejto banky, slovenského bankára Michala Bosáka ako jeho podpis dostalo na americké 5-, 10- a 20-dolárové bankovky (z 25. 6. 1907).

Bankovka v hodnote 10 USD s podpisom Michala Bosáka

 

Potom sa s rodinou presťahoval do Scrantonu  (1908), kde založil súkromnú banku a cestovnú agentúru; spolu s ďalšími Slovákmi založil štátnu banku Slavonic Deposits Bank (1912); založil štátnu banku vo Wilkes-Barre (Pennsylvania Bank and Trust Co.) so základným kapitálom 100 tis. dolárov a štátnu banku Bosak State Bank v Scrantone (1. 11. 1915), v ktorej bol v 20. rokoch prezidentom (bola to najväčšia a najznámejšia banka amerických Slovákov) a v Pittsburghu American State Banks 200 000 dolárovým kapitálom.  Ako verejne uznávaný bankár sa stal členom správnej rady Bank of Eeurope v New Yorku, First National Bank v Olyphante, County Savings Bank v Scrantone a Pennsylvania Bank and Trust Co. vo Wilkes-Barre.

Návrat na Slovensko

Na Slovensko sa vrátil roku 1920, v Bratislave založil Americko-slovenskú banku (Bosak State Bank mala v nej 60-percentný podiel), v ktorej sa stal prezidentom (1923). Banka začala svoju činnosť s deviatimi filiálkami, neskôr ich bolo 12 (Prešov, Bardejov, Holíč, Veľké Leváry, Malacky, Nitra, Nové Zámky, Šaštín, Uhorská Skalica, Užhorod, Veľké Topoľčany), a jednou v Prahe II. na ul. Na Příkopech č. 12. Sídlo mala na Dunajskej ulici č. 9. v Bratislave. Na Slovensku sa zdržiaval najmä v Prešove (1920 – 1925), kde dal postaviť novú budovu filiálky v secesnom slohu (1923 – 1924, architekt Glasz), dodnes známu ako Bosákova banka, pritom v tejto budove mal na prvom poschodí svoj byt.

Bosákova banka v Prešove.
Foto: www.bosak.sk

 

V podmienkach deflačnej politiky a vnútropolitického vývoja na Slovensku však americký kapitál postupne uvoľňoval svoje pozície v tejto banke, ktorá sa dostala do rúk pražskej Legiobanky. Pri svojej prvej ceste späť na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate. Pri návšteve rodného kraja sa usiloval pomôcť aj svojim rodákom. V rodnej obci Okrúhle dal postaviť v roku 1925 základnú školu, ktorá bola prvou novostavbou štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne a ktorú následne daroval za symbolickú 1 korunu štátu. Prispieval veľkými finančnými darmi na opravu kostolov v Prešove a v Stropkove a tým zanechával trvalú pamiatku na seba. Počas hospodárskej krízy rokoch 1929 – 1931 (po krachu burzy v americkom New Yorku roku 1929) všetky jeho finančné podniky, ktoré roku 1929 predstavovali hodnotu 12 – 15 miliónov dolárov, skrachovali. Mnohí ho zažalovali, ale súd uznal jeho nevinu. Zomrel takmer v zabudnutí, dva týždne pred smrťou  (3. 2. 1937) ho však ešte prijal v delegácii amerických Slovákov 32. americký prezident Franklin D. Roosevelt. Zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Pensylvánii.

Budova školy v Okrúhlom z roku 1925.
Foto: www.bosak.sk

Pôsobenie v slovenských krajanských spolkoch

Bol funkcionárom a podporovateľom slovenských spolkov v USA ako Prvá katolícka slovenská jednota (bol jej pokladníkom a neskôr predsedom jej finančnej komisie), Slovenská liga v Amerike, Slovenská katolícka matica slovenská (založil ju roku 1927 v Danville a bol jej prvým predsedom). Patril k čelným činiteľom prvého čs. zahraničného odboja ako signatár amerického memoranda 1914 – 1915 a Pittsburskej dohody (31. 5. 1918) a do konca života bol jej verným stúpencom. Má veľké zásluhy na finančnej podpore čs. zahraničného odboja, bol spoluiniciátorom a tvorcom agitačného fondu Slovenskej ligy v Amerike na podporu oslobodenia Slovenska – známej miliónovej zbierky (Milion dollar drive) na oslobodenie Slovenska (jún 1915), v ktorej americkí Slováci poslali T. G. Masarikovi, E. Benešovi a Slovensku viac ako 800 000 tis dolárov. Po roku 1918 bol autonomistom. Od roku 1920 vydával týždenník Slovenská obrana v Scrantone, ktorý patril medzi najpopulárnejšie slovenské periodiká v USA (časopis vychádzal do roku 1972).

Pittsburgská dohoda z roku 1918 s podpisom Michala Bosáka,
Jozefa Murgaša, vynálezcu v oblasti bezdrôtovej telegrafie,
i ďalších významných predstaviteľov Slovákov v Amerike

Pamiatka na Michala Bosáka

M. Bosák vedel skĺbiť veľké materiálne a finančné bohatstvo so šľachetnou dušou, čestnosť a húževnatosť so skromnosťou. Svojimi aktivitami a činnosťou výrazne ovplyvnil životy mnohých slovenských krajanov v USA a nezmazateľne sa zapísal do histórie novodobých dejín nielen Slovákov v Amerike. Pri príležitosti dvestoročného výročia prijatia Deklarácie nezávislosti USA (4. júla 1776) v roku 1976 ho zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách.

Jeho príbuzní zo Slovenska Martin a Rudolf Bosákovci napísali o ňom v roku 1997 knihu Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. Založili aj Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže, a webovú stránku (www.bosak.sk), ktorá približuje život a dielo a pripomína odkaz Michala Bosáka. V roku 1999 priniesol na Slovensko jeho vnuk Barry Bosak originál desaťdolárovej bankovky s číslom 5 052 série D z roku 1907 a daroval ju Národnej banke Slovenska (NBS), jej viceguvernérovi Jozefovi Mudríkovi. V tom istom roku – pri príležitosti 130. výročia narodenia Michala Bosáka – otvorili v budove Základnej školy v obci Okrúhle svojmu rodákovi pamätnú izbu.

 

Zdroje:

  • BOSÁK, Michal. In: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). I. zväzok. A – B. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 302.
  • MICHAL BOSÁK – americký bankár zo Šariša. In: bosak.sk  [online]. Uverejnené: 18. 2. 2017 [citované 18. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Vzostup a pád významného bankára. In: KOVÁČ, Dušan, a kol.: Kronika Slovenska 2: Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Praha – Bratislava: Fortuna Print Praha, spol. s r. o., organizačná zložka Bratislava, 1999. 608 s. ISBN: 80-8898008-9, s. 220.
  • Podpis Slováka Michala Bosáka sa ocitol na desaťdolárovke. [TASR]. In: TASR: Školský servis [online]. Uverejnené: 18. 2. 2017 [citované 18. 2. 2017]. Dostupné na internete: <TU>.

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com