Oľga Pavúková (* 29. 7. 1944 Trenčín – † 26. 4. 2016 Modra, pochovaná v Trenčíne)

Na fotografii Oľga Pavúková, riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, približuje život Ľudovíta Štúra na pietnej spomienke k jeho úmrtiu 12. 1. 2006 v Modre, ktorou vyvrcholil Rok Ľudovíta Štúra 2005/2006. Foto: © František Mach

 

PhDr. Oľga Pavúková, slovenská muzeologička, kultúrna historička, kultúrno-osvetová organizátorka, bývalá politička a dlhoročná riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, autorka odborných a vedeckopopularizačných článkov v zborníkoch a periodikách, príspevkov na konferenciách a publikácií, pôvodným povolaním pedagogička, sa narodila 29. júla 1944 v Trenčíne, kde absolvovala základnú a strednú školu. Po ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (1966) pôsobila krátko v učiteľskom povolaní najskôr v Plavých Vozokanoch, neskôr v Jure nad Hronom v Levickom okrese. Potom pracovala v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre, najskôr ako samostatná odborná pracovníčka (od roku 1971), potom ako zastupujúca riaditeľka (od roku 1975) a napokon riadne menovaná riaditeľka (od roku 1982) tejto celoslovenskej kultúrnej inštitúcie. Za jej pôsobenia sa ukončila komplexná rekonštrukcia múzea, zriadila nová štúrovská expozícia (1978) a expozícia Dejiny Modry (1981). Jej súvislé dlhodobé pôsobenie v múzejníctve bolo krátko prerušené v rokoch 1990 – 1992, keď bola poslankyňou Federálneho zhromaždenia ČSFR v Prahe za Slovenskú národnú stranu a členkou Predsedníctva Snemovne národov v jeho poslednom funkčnom období. Ako poslankyňa FZ ČSFR hlasovala v roku 1992 za zákon o zániku ČSFR, ktorý bol predpokladom vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. 1. 1993, vo svojej politickej kariére jednoznačne postavila za jej vznik, posilňovanie našej národnej identity a akceptáciu SR v medzinárodnom meradle. Po odchode z politiky sa opäť naplno venovala práci v Múzeu Ľudovíta Štúra, výskumu a prezentácii poznatkov o živote a diele Ľudovíta Štúra, šireniu jeho odkazu i odkazu ďalších slovenských historických osobností, publikačnej činnosti a kultúrno-osvetovým aktivitám činnosti nie len v Modre a jej okolí, ale i v celoslovenskom kontexte, osobitne v rámci osláv výročí Ľudovíta Štúra. Zomrela po ťažkej chorobe v Domove sociálnych služieb v Modre 26. apríla 2016. Pochovali ju v rodnom Trenčíne. Jej život a rozsiahle muzeologické a prezentačné dielo, činorodé aktivity, najmä v práci s mládežou, sú dodnes nedostatočne preskúmané a nedocenené.

Oľga Pavúková, riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra
v Modre, a Jaroslav Hájiček, riaditeľ Múzea
Červený kameň SNM. Foto: © František Mach

 

Pôsobenie v Múzeu Ľudovíta Štúra a prezentácia osobnosti Ľudovíta Štúra,
jeho brata Karola Štúra a ďalších štúrovských osobností

Ako riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre sa výraznou mierou zúčastňovala na dobudovaní a zviditeľnení činnosti tejto inštitúcie a významne sa zaslúžila o popularizáciu života, diela a odkazu Ľudovíta Štúra a jeho generácie, vrátane jeho života a pôsobenia v Modre, ale aj v celoslovenských kontextoch a dejinných súvislostiach. Pracovníčkou múzea sa stala v čase, keď sa začínala stavebná adaptácia budovy a pred múzeom stáli náročné úlohy spojené s prípravou vybudovania dvoch expozícií, ktoré zabezpečovala v spolupráci s ústredným metodickým centrom Matice slovenskej pre literárne múzeá.

Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré vzniklo v roku 1965, bolo v období jej pôsobenia v ňom, v roku 1998 začlenené do Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej, po jeho zlúčení so Slovenskou národnou knižnicou roku 2000 prešlo pod ňu a neskôr pod Slovenské národné múzeum, kde sa v roku 2006 začlenilo ako súčasť Historického múzea SNM. Je autorkou scenára reinštalácie Pamätnej izby Ľudovíta Štúra a scenára reinštalácie historickej „štúrovskej“ expozície piatej miestnosti múzea s tematickým zameraním Ľudovít Štúr vo výtvarnom umení a literatúre, ktorú ukončili roku 2001.

Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. Foto: archív

 

V centre jej pozornosti bola i starostlivosť o štúrovské pamätníky. Múzeum  Ľudovíta Štúra pod jej vedením vyšlo s iniciatívnym návrhom, aby štúrovské pamätníky boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (1993). Je autorkou ideového zámeru obnovy štúrovských pamätníkov v Modre, ktorý sa realizoval pod záštitou Ministerstva kultúry SR podľa architektonicko-výtvarného návrhu architektov Kataríny a Dušana Fisherovcov a akad. sochára Martina Lettricha. Vďaka nej sa v Modre podarilo postupne vybudovať 12 pamätníkov bratov Štúrovcov – Karola Štúra a Ľudovíta Štúra, z nich komplex šiestich najvýznamnejších pamätníkov Ľ. Štúr v Modre bol zaradený do kategórie národných kultúrnych pamiatok (uznesením vlády SR č. 288/1994 Z. z.). Do tejto kategórie bola zaradená aj Pamätná izba Ľudovíta Štúra ako jeho úmrtná izba, zriadená Múzeom Ľudovíta Štúra, ktorej expozícia približuje život Ľ. Štúra v Modre a rodinné vzťahy k bratovi Karolovi. (Dnes sa v tzv. Emreszovskom dome, kde je izba, nachádza celé Múzeum Ľudovíta Štúra. V uvedenom dome, ktorý patril rodine manželky Karola Štúra, Ľudovít Štúr strávil veľa času výchovou bratových synov, keď sa v r. 1851 presťahoval do Modry, a v ňom 12. 1. 1856 aj zomrel). Ako členka niekdajšej vedeckej rady Matice slovenskej, jej komisie pre literárne múzeá, sa zúčastňovala na tvorbe koncepcií ďalšieho budovania a rozvoja Múzea Ľudovíta Štúra. Pod jej vedením bolo v múzeu vytvorené študijné centrum pre bádateľov osobnosti a diela Ľudovíta Štúra s osobitne vytvorenou Študovňou PhDr. Jozefa Ambruša, pre ktorú získala od akad. maliarky Edity Ambrušovej kompletnú pozostalosť – fond tohto významného literárneho vedca – štúrológa (1993), ktorý jeho majiteľ, jeden zo zakladateľov Múzea Ľudovíta Štúra, literárny vedec a historik, textológ, editor diela a korešpondencie Ľ. Štúra a slavista zhromažďoval po celý svoj plodný vedecký život, takmer 60 rokov. Múzeum pod jej vedením bolo – s Biografickým ústavom MS v Martine – aj spoluorganizátorom dvoch vedeckých kolokvií v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre venovaných pamiatke PhDr. Jozefa Ambruša, CSc., pri príležitosti jeho nedožitých 80. a 85. narodenín tejto významnej osobnosti slovenskej literárnej vedy i muzeológie (1995, 2000).

Bola taktiež iniciátorkou vybudovania pamätníka Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Obrenovičovi v Ivanke pri Dunaji (1995) v areáli kaštieľa, ktorý patril srbskému kniežaťovi Michalovi Obrenovičovi, kde ho Ľ. Štúr v čase, keď žil v Modre pod policajným dozorom (po revolučných rokoch 1848/1948), tajne minimálne raz, roku 1855, navštívil). Bohatú činnosť múzea – i pod jej vedením – doložil odborný seminár 40 rokov Múzea Ľ. Štúra v Modre (2006), na ktorom vystúpila s príspevkom Prehľad 40-ročnej činnosti Múzea Ľudovíta Štúra. Zintenzívnila sa aj prezentačná činnosť múzea. V oblasti prezentácie osobnosti a diela Ľudovíta Štúra a jeho generácie uplatnila rozličné formy – literárne večery, besedy, prednášky, vlastivedné podujatia, akadémie, semináre a pod. Ako tradičné každoročné podujatia týkajúce sa pamätných udalostí spojených s Ľudovítom Štúrom múzeum pod jej vedením usporadúvalo vlastivedno-turistické vychádzky so študentmi i kultúrnou verejnosťou Po stopách osudnej poľovačky Ľ. Štúra, Po stopách úteku Ľ. Štúra z Modry do Jablonového, ako aj pietne spomienky pri príležitosti  úmrtia Ľ. Štúra, slávnostné akadémie, prednášky a vyučovacie hodiny v expozícii múzea o živote, diele a odkaze Ľ.Štúra, jeho generácie či o Modre, jej dejinách a tradíciách. Múzeum pod jej vedením svojimi kultúrnymi aktivitami výrazne prispievalo k prezentácii osobnosti a diela Ľudovíta Štúra, prehĺbeniu vzdelávacieho procesu na školách, k prezentácii slovenskej literatúry, výtvarného diania v Modre a pod. Pritom v oblasti kultúrno-výchovnej činnosti intenzívne spolupracovalo s Gymnáziom Karola Štúra v Modre, ale aj s Gymnáziom v Pezinku, Gymnáziom Ľudovíta Štúra v Trenčíne, Základnou školou Ľ. Štúra v Bratislave, Pedagogickou fakultou UK v Bratislave, Vojenskou brigádou Ľ. Štúra v Pezinku, miestnymi odbormi MS v Senici a Ivanke pri Dunaji i s redakčným kolektívom literárno-dramatického vysielania Slovenského rozhlasu. Múzeum pod jej vedením rozvíjalo intenzívnu spoluprácu aj s ostatnými zainteresovanými inštitúciami venujúcimi sa životu, dielu a odkazu Ľ. Štúra a zástupcami štúrovských miest a obcí. Podujatia múzea obohacovali kultúrno-spoločenský život v meste Modra, pritom však viaceré z nich presahovali rámec regiónu a mali primeranú odozvu v slovenskej kultúrnej verejnosti, a tak pamiatku a odkaz Ľudovíta Štúra i prezentáciu modranského Múzea šírila nielen v Modre, ale aj na celom Slovensku. Bola členkou prípravných výborov pre organizačné zabezpečenie celoštátnych osláv pri jubileách Ľudovíta Štúra, vedeckej konferencie Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a prítomnosti (január 1996 v Modre) i tajomníčkou jubilejného roka Ľ. Štúra 2006. Múzeum Ľudovíta Štúra pod jej vedením bolo aj spoluorganizátorom vedeckej konferencie Juraj Fándly v slovenských kultúrno-osvetových, literárnych a národných dejinách – Modra – Naháč –  Doľany – Častá – pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia, ktorá sa konala v dňoch 18. – 19. októbra 2000 v Modre. Už pred konferenciou zmapovala doterajšie, najmä hmotné pamiatky na J. Fándlyho, ktoré sú spojené s jeho životom (pamätné tabule a ďalšie ikonografické pamiatky – predovšetkým obrazy a busty) a na konferencii vystúpila s príspevkom Juraj Fándly v literárnomúzejnej a pamiatkovej prezentácii. Na prezentáciu osobnosti a diela Ľudovíta Štúra zamerala aj edičnú činnosť múzea, ktoré vydalo knihy Blahá pamiatka: obraz Ľudovíta Štúra v slovenskej poézii (antológia básní o Ľudovítovi Štúrovi, zostavil K. Rosenbaum, 1985) či Hradecké dni Ľudovíta Štúra (František Soukup, 1996). Napísala scenár videofilmu Modra – mesto Ľudovíta Štúra (1989) a scenáre literárnych pásiem o bratovi Ľudovíta Štúra Pevec Tatry: Literárne pásmo o Karolovi Štúrovi (1989) a Pevec Tatry: Literárne pásmo o Karolovi Štúrovi, národnom buditeľovi, básnikovi, rektorovi a profesorovi modranského ev. gymnázia, zakladateľovi Ústavu slovenskej reči a literatúry v Modre (1991).

Oľga Pavúková, riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre (na javisku druhá
sprava) uvádza dramatické pásmo o štúrovcoch. Vedľa nej herec, recitátor
a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš. Modra 2006. Foto: © František Mach

 

Prezentácia dejín, tradícií, kultúrnych a umeleckých podujatí Modry

Je spoluatorkou scenára expozície Múzea Ľudovíta Štúra v Modre s názvom Dejiny mesta Modry (1981). Vďaka jej iniciatíve vznikla i Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera (1994), ktorá – ako súčasť Múzea Ľudovíta Štúra – prezentuje originálne diela tohto vrcholného predstaviteľa keramickej figurálnej tvorby na Slovensku. V tejto súvislosti organizovala aj pravidelné kultúrnoturistické návštevy okolitých miest s Ignácom Bizmayerom pod názvom Po stopách Habánov.

 

Oľga Pavúková v Galérii Ignáca Bizmayera
v Modre, 2003. Foto: © Natália Oravcová

 

Osobitnú pozornosť venovala aj prezentácii dejín Modry, jej tradíciám – organizovala podujatia múzea venované osobnostiam a histórii Modry, napr. vzdelávacie prednášky z cyklu Poznajme osobnosti Modry, vernisáže výstav modranských výtvarníkov a keramikárov, literárne večery a akadémie výrazne obohacujúce kultúrno-spoločenský život v Modre, pravidelne spoluprácovala s mestom Modra pri každoročných akciách Kultúrne leto na nádvorí múzea, Vianočné trhy atď. Múzeum Ľudovíta Štúra vydalo v rámci edičnej činnosti publikáciu Slovenský ústav v Modre: Národovýchovná prípravovňa gymnaziálnej mládeže (Ida Zubácka, 1989).

Oľga Pavúková (v strede štvrtá zľava) na životnom jubileu
Ignáca Bizmayera (druhý sprava) v Modre. Foto: © František Mach

 

Publikačná a edičná činnosť Oľgy Pavúkovej

Príspevky z odborných seminárov a konferencií publikovala v zborníkoch a odbornej tlači. Bola autorkou viacerých odborných a vedecko-popularizačných publikácií, scenárov výstavy a katalógov či skladačiek, približujúcich ich koncepciu a obsah. Je autorkou sprievodcov Modranský cintorín: Sprievodca (1978) a Modra Ľudovíta Štúra: Sprievodca po pamätných miestach Ľudovíta Štúra v Modre (1983) a spoluautorkou publikácie Cestou tŕnistou...: Epizóda zo života Ľudovíta Štúra: Útek pred zatknutím z Modry do Jablonového v máji 1848 (s Ľudmilou Petríkovou, 1988). Je spoluzostavovateľkou Pamätnice Roka Ľudovíta Štúra (12. januára 1995 – 12. januára 1996) (s Imrichom Sedlákom, 1997) a Pamätnice Roka Ľudovíta Štúra: 2005 – 2006 (s Igorom Válekom, 2007). Pripravila propagačný a popularizačný materiál s názvom Ľudovít Štúr vo výtvarnom spodobení: Zo zbierok Múzea Ľudovíta Štúra v Modre (2005), ktorý priniesol súbor 15-ich farebných pohľadníc v štandardnom pohľadnicovom formáte v celoplošnom prebale rovnakého formátu (autori reprodukcií: Pavel Meluš, Filip Lašut, Anna Jančiová), predstavujúci všetky doteraz známe reprodukčné alebo maliarske portréty Ľudovíta Štúra, vytvorené rozličnou technikou, ale aj obrazové a komorné plastické výjavy a štylizované situácie z jeho života. O súbore napísala: „Ľudovít Štúr patrí k najuctievanejším osobnostiam slovenskej národnej histórie, o čom svedčia mnohé formy prezentácie jeho osobnosti a diela nielen vo vede a v literatúre, ale i vo výtvarnom umení. Príťažlivý zovňajšok Ľudovíta Štúra opísali mnohí jeho súčasníci – Jozef Miloslav Hurban, Daniel Lichard i Nemec Heinrich Prőhle, ktorý Štúra vystihol slovami: ,... Štúr, mladík vysokej postavy, ktorý celou svojou bytosťou vystihuje krásny ideálny pátos‘.“ Ako ďalej uviedla: „ešte za života Ľudovíta Štúra vznikli štyri jeho portréty“. Dva z nich sú priame, uskutočnené dobovou fotografickou technikou (tzv. dagerotypie) a dva sú uskutočnené technikou litografie. „Prvá vznikla vo Viedni v marci 1849“, napísala v eseji a dodala, že „je to skupinová snímka slovenskej deputácie k cisárovi. Vzácnu dagerotypiu zhotovili cisárski dvorní fotografisti, bratia Angererovci, pochádzajúci zo Skalice.“. Niektoré z jej prác zostali v rukopise a sú uchované v Múzeu Ľudovíta Štúra.

 

DIELA

Odborná literatúra

  • Modranský cintorín: Sprievodca. 1. vyd. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 1977 (1978). 44 s.
  • Modra Ľudovíta Štúra: Sprievodca po pamätných miestach Ľudovíta Štúra v Modre. 1. vyd. Modra: SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra , 1983. 96 s. (obr. v texte).
  • Cestou tŕnistou...: Epizóda zo života Ľudovíta Štúra: Útek pred zatknutím z Modry do Jablonového v máji 1848. [Spracovala s Ľudmilou Petríkovou]. (Vydalo Múzeum Ľ. Štúra Modra pre účastníkov literárno-vlastivedného pochodu Modra – Jablonové) 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1988. 20 s.
  • Slovo o slovenčine. [Zostavil Dušan Haruštiak]. [Spoluautorka. Ďalší autori: Vincent Blanár, Ján Doruľa, Anton Habovštiak, Gejza Horák, Ján Hučko, Vladimír Matula, Fraňo Ruttkay, Dušan Haruštiak]. 1. vyd. Bratislava: Veda: Štúrovské hnutie národného zjednotenia [vyd.], 1993. ISBN: 80-224-0331-8. 106 s.
  • Nad Tatrou sa blýska. [Zostavil Dušan Haruštiak.] [Spoluautorka. Ďalší autori: Gejza Horák, Ján Hučko, Miloš Kovačka, Cyril Kraus, Vladimír Matula, Karol Rosenbaum, Fraňo Ruttkay, Dušan, Haruštiak. 1. vyd. Bratislava: Veda: Štúrovské hnutie národného zjednotenia [vyd.], 1994. ISBN: 80-224-0328-8. 182 s.
  • Ľudovít Štúr vo výtvarnom spodobení: (zo zbierok Múzea Ľudovíta Štúra v Modre). [Návrh a texty: Oľga Pavúková; autori reprodukcií: Pavel Meluš, Filip Lašut, Anna Jančiová, Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra]. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2005. ISBN: 80-89023-75-4. 16 fotografií v prebale.
  • Míľniky života Ľudovíta Štúra. [fotoskladačka]. [Text Oľga Pavúková. Foto: Filip Lašut]. 1. vyd. Uhrovec: Obecný úrad, [2006]. 1 skladačka (28 fareb. fotogr.).

Editorská činnosť

  • Pamätnica Roka Ľudovíta Štúra (12. januára 1995 – 12. januára 1996). [Zostavili Oľga Pavúková, Imrich Sedlák]. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 1997. ISBN: 80-967416-2-4. 142 s. (s fotogr.)
  • Pamätnica Roka Ľudovíta Štúra: 2005 – 2006. [Zostavili Oľga Pavúková, Igor Válek.]. Martin: Matica slovenská, 2007. ISBN: 978-80-7090-834-1. 187 s. (fotogr. v texte)
  • Štúrovský exodus a slovenská štátna hymna 1844 – 1994. 150. výročie. [Text a obrazový materiál zostavila Oľga Pavúková]. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 1994. 3 zlož. listy.

Príspevky z konferencií, seminárov a kolokvií

  • Prezentácia Ľudovíta Štúra, jeho života a tvorby. [Rukopis príspevku z vedeckej konferencie o Ľ. Štúrovi v Modre, 10. – 11. 1. 1996. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 1996. 46 s. (rukopis).
  • Juraj Fándly v literárnomúzejnej a pamiatkovej prezentácii. In: Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Rok: 1998 – 1999, s. 110 – 119.
  • Juraj Fándly v literárnomúzejnej a pamiatkovej prezentácii. Príspevok na vedeckej konferencii „Juraj Fándly v slovenských kultúrno-osvetových, literárnych a národných dejinách“ – pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia – Modra – Naháč – Doľany – Častá – 18. – 19. októbra 2000 – v Modre. [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Privítanie: Vážení účastníci kolokvia. [Úvodný príhovor na kolokviu, venovanom pamiatke významnej osobnosti slovenskej literárnej vedy – PhDr. Jozefa Ambruša, CSc, pri príležitosti jeho nedožitých 85. narodenín v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre]. In: SNK [online]. Biografické štúdie 27 (2000). Martin: Matica slovenská, Biografický ústav, 2000. ISSN 1338-0354. 328 s. Zost. A. Maťovčík. Ss. 179 – 180. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Profily autorky v periodikách
  • JANKOVIČOVÁ, Viera: Životné jubileum Mgr. Oľgy Pavúkovej. In: Múzeum, 2004, roč. 50, č. 4, s. 43.
  • PETRÁŠ, Milan – PETRÍKOVÁ, Ľudmila: Životné jubileum Oľgy Pavúkovej. In: Múzeum. ISSN 0027-5263. Roč. 39, č. 4 (1994), s. 48.
Internetové zdroje
  • PhDr. Oľga Pavúková (20. 7. 1944 – 26. 4. 2016 ) [Viera Jančovičová, riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre]. In: Múzeum Ľudovíta Štúra, viera.jancovicova@snm.sk, mls@snm.sk, e-mail z 2. 5. 2016, adresát: Štefan Cifra [online]. [Citované 3. 5. 2016].
  • Dnes, 26. 4. 2016, navždy odišla pani PhDr. Oľga Pavúková, dlhoročná riaditeľka Múzea Ľ. Štúra v Modre, poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR. Venujme jej tichú spomienku. [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: Zdroj: <TU>.
  • Oľga Pavúková. In: Wikipedie [online]. [Citované 30. 3. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • KALISKÝ-HRONSKÝ. Roman: Jemu a im – skutočným Orlom tatranským. In: SNN [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Uverejnené: 8. 2. 2015. Dostupné na internete: <TU>.
  • Literárnohistorická knižnica Múzea Ľudovíta Štúra v Modre: Knihy a drobné tlače. In: SNM [online]. 2013. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • VÝZVA SLOVENSKU – ZACHRÁŇME MÚZEUM ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V MODRE! (Iniciatíva kultúrnych občanov Slovenska k 190. výročiu narodenia a k 150. výročiu úmrtia Ľudovíta Štúra). [Za petičný výbor: Mgr. Margaréta Mihalkovičová, v. r., PhDr. Oľga Pavúkova, Veronika Šikulová, spisovateľka]. In: Ľudovít Štúr: 1815 – 1856 [online]. V Modre 18. 7. 2005. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Výročná správa za rok 2005. Organizácia: Slovenská národná knižnica. In: MK SR [online]. Uverejnené: 2006. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Výročná správa za rok 2004. Organizácia: Slovenská národná knižnica. In: MK SR [online]. Uverejnené: 2005. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Výročná správa za rok 2001. Organizácia: Slovenská národná knižnica. In: MK SR [online]. Uverejnené: 2002. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ivanka pri Dunaji. Travertínový kameň venoval akad. sochár Martin Dzurek, text na mramorovú tabuľu vytesal kamenársky majster Ivan Čadek. Pomník v areáli kaštieľa bol slávnostne odhalený 17. decembra 1995. In: Ľudovít Štúr: 1815 – 1856 [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre: Knižničný fond k dejinám mesta Modry: Knihy, rukopisy, strojopisy, články a drobné tlače. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. In: SNK [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné z internete: <TU>.
  • Knižnica Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. In: SNM [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Ľudovít Štúr vo fondoch knižníc Bratislavského samosprávneho kraja: Výberová personálna bibliografia vydaná pri príležitosti 200. výročia narodenia. [Zostavila Katarína Benciová.] Pezinok: Malokarpatská knižnica v Pezinku, 2015. In: Malokarpatská knižnica v Pezinku [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pavúková, Oľga. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • Pavúková, Oľga. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.
  • PAVÚKOVÁ, Oľga, PhDr.: Prehľad 40-ročnej činnosti Múzea Ľudovíta Štúra: Príspevok na Odbornom seminári 40 rokov Múzea Ľ. Štúra v Modre, ktorý usporiadalo Slovenské národné múzeum – Múzeum Ľ. Štúra v Modre:11. január 2006. In: Ľudovít Štúr: 1815 – 1856 [online]. [Citované 30. 4. 2016]. Dostupné na internete: <TU>.

 

Spracoval Štefan Cifra

 

Za poskytnutie podkladov na spracovanie medailónu Oľgy Pavúkovej ďakujeme riaditeľke Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Viere Jančovičovej.

 

Nekrológ Oľgy Pavúkovej

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2018

 164 497 

Počet stránok od 1. 1. 2018

 925 167 

 PREKROČILI STE

 TRI ŠTVRTE MILIÓNA! 

V roku 2017 ste si prezreli
 VYŠE 670 000 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com