Slovenský kultúrnohistorický kalendár – výročia osobností v JANUÁRI 2018

JÁN VDOVJÁK (* 3. 1. 1928 – † 1. 7. 2007) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 3. 1. 1928 sa narodil v Javorine (dnes Tatranská Javorina, okres Poprad) Ján Vdovják († 1. 7. 2007 Bratislava), slovenský rozhlasový autor životopisných pásiem, hier, štúdií o problémoch a teórii rozhlasovej tvorby, dramatizátor literárnych diel svetových autorov, autor televíznych scenárov, rozhlasový redaktor, hlavný dramaturg literárno-dramatického vysielania, prekladateľ diel z rozhlasovej tvorby poľských dramatikov a editor. Vo svojich hrách nastoľoval otázky morálky a ľudských vzťahov, výchovy v rodine, narušených manželských vzťahov, problémy ženskej emancipácie i  umeleckej tvorby. Diela: hry Malý výlet (1973), Nepochopenie, Gin s tonikom (obe 1974), Džungo, Hľadanie (obe 1977), Lúčenie (1981), Siedmy deň (1982); participoval na rodinnom seriáli Čo nového bielikovci (1975); televízne scenáre: K. Brandys: Veľmi starí obaja (1969); M. Durasová: Moderato cantabile (1970); A. Fredro: Galoše (1974); K. Fedin: Sanatórium Arktúr (1976).

 

JÁN DOPJERA (* 6. 7. 1893 – † 3. 1. 1988) – 30. VÝROČIE ÚMRTIA

† 3. 1. 1988 zomrel v Grants Pass (Oregon, USA) Ján Dopjera (John Dopyera),  (* 6. 7. 1893 Stráže, dnes Šaštín-Stráže, okres Senica), slovensko-americký vynálezca, konštruktér a podnikateľ, vynálezca rezofonických hudobných nástrojov dobro, výrobca strunových hudobných nástrojov. Ako pätnásťročný sa presťahoval do Los Angeles (USA), kam sa jeho otec vysťahoval s rodinou (1908). V USA najskôr pracoval v otcovej stolárskej dielni (o. i. opravovali a vyrábali husle, gitary, bendžá a iné nástroje). Potom si otvoril vlastný podnik na opravu a výrobu hudobných nástrojov, ktoré sa usiloval aj vylepšovať.  Postupne sa z neho stal uznávaný konštruktér a vynálezca. Dal patentovať rezofonickú celokovovú gitaru, ktorej zvuk mechanicky zosilňovali tri rezonátory (1926). Založil s bratmi a investormi firmu National String Instrument Corporation a inovovaný nástroj začali vyrábať. Gitara, ktorú nazvali National Tri Plate, mala na trhu mimoriadny úspech. Po sporoch s investormi však bratia Dopjerovci z firmy vystúpili a založili si vlastnú firmu, ktorú nazvali Dobro, podľa úvodných slabík spojenia Dopyera Brothers (bratia Dopjerovci). Patentové práva na rezofonickú gitaru ostali vo firme National, J. Dopjer vynašiel však drevenú gitaru s jedným rezonátorom umiestneným v strede, na ktorú pod názvom dobro podal patent jeho brat Rudolf. Nástroj mal oveľa čistejší a aj zvonivejší zvuk. Dopjerovci ho nazvali rovnako ako svoju firmu – dobro – a predávali ho s reklamným sloganom, v ktorom sa hlásili aj k svojmu pôvodu. Znel: Dobro means good in any language, t. j. Dobro znamená dobro (dobrý) v každom jazyku. Ich firma prosperovala. Spolu s gitaristom Artom Simpsonom vyrobili aj niekoľko rezonátorových gitár s magnetickým snímačom (1932), ktoré sa považujú za vôbec prvé priemyselne vyrobené elektrifikované gitary na svete. Dobro najmä v americkej country music doslova zľudovelo. Postupne  sa presadilo aj v bluesovej a rockovej hudbe a hrali na ňom vynikajúci muzikanti a speváci ako Bob Dylan, Johnny Winter, Eric Clapton, Keith Richards z Rolling Stones či George Harrison z Beatles. Na Slovensku sa v Trnave uskutočňuje na počesť vynálezu gitary dobro festival Dobrofest.

Rezofonické gitary

 

MILAN MAJERČÍK (* 10. 7. 1932 – † 4. 1. 1993) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 4. 1. 1993 zomrel v Bratislave Milan Majerčík (* 10. 7. 1932 Východná), slovenský ľudový tanečník, choreograf a tanečný pedagóg, folklorista, popredný sólista Slovenského ľudového umeleleckého súboru (SĽUK, 1950 – 1953 a 1955 – 1976), kde vynikol v komických postavách tanečných kompozícií. Ako choreograf a tanečný pedagóg pôsobil vo folklórnom súbore Dimitrovec (1975 – 1980) a v detskom tanečnom súbore Trávniček (1976 – 1983). Bola aj externým členom Činohry SND (od 1975). Účinkoval aj vo filmoch Povesť o Jánošíkovi, Rodná zem, Prerušená pieseň; v televíznej novele Balada o Vojtovej Maríne či vo filme Sváko Ragan. Jeho brat Jozef Majerčík bol tanečník, folklorista, filmový a televízny herec a kultúrny pracovník.

 

VOJTECH BUDINSKÝ-KRIČKA (* 24. 7. 1903 – † 5. 1. 1993) – 25. VÝROČIE ÚMRTIA

† 5. 1. 1993  zomrel v Košiciach prof. PhDr. Vojtech Budinský-Krička, DrSc., pôv. Budaváry, (* 24. 7. 1903 Ružomberok), slovenský archeológ, univerzitný profesor, zakladateľská osobnosť a nestor slovenskej archeológie. Študoval na FF UK v Bratislave (1923 – 1927) a archeológiu na Jagelovskej univerzite v Krakove (1927 – 1928). Bol kustódom archeologického oddelenia Slovenského národného múzea v Martine (1929 – 1933), pracovníkom Štátneho archeologického ústavu v Prahe  (1933 – 1939). Pôsobil v Martine ako vedúci Archeologického a konzervátorského ústavu pri SNM (1939 – 1942), ktorý sa organizačne osamostatnil ako Štátny archeologický ústav (1942), bol jeho prvý riaditeľ (1942 – 1951). Pôsobil ako profesor Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave (1941 – 1951), kde viedol Katedru prehistorickej archeológie (žiaci: A. Točík, J. Dekan, B. Novotný, J. Bárta). Začiatkom päťdesiatych rokov kruto zasiahli do jeho súkromného a profesionálneho života nespravodlivé obvinenia. Bol prinútený vzdať sa profesúry aj vedenia Štátneho archeologického ústavu (1951), bol väznený (1951 – 1954), odsúdený na 8 rokov, napokon bol predčasne prepustený (1954), zásluhou archeológa J. Eisnera. Potom bol pracovníkom Archeologického ústavu SAV (1954 – 1980), vedúcim jeho pobočky v Košiciach (1958 – 1974)  – Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV. Zaoberal sa štúdiom slovenského praveku a ranej histórie, slovanského osídlenia, viedol mnoho výskumov. Jeho životné dielo obsahuje vyše 300 publikácií takmer zo všetkých oblastí slovenského archeologického bádania. Okrem vedeckých štúdií je autorom monografií: Výtvarný prejav slovenského praveku (1942), Slovenské dejiny I (1947), Slovanské mohyly v Skalici (1959), Das altungarische Fürstengrab von Zemplín (s Nándorom Fettichom, 1973), Krásna Ves – Gräberfeld der lausitzer Kultur (s L. Veliačikom, 1986), Kráľovský Chlmec – záchranný výskum na slovanskom mohylníku (1980) a Šebastovce – Gräberfeld aus der Zeit des awarischen Reiches (s Antonom Točíkom – 1991) a i. Na budove pobočky Archeologického ústavu SAV na Hrnčiarskej ulici 13 v Košiciach mu odhalili pamätnú tabuľu (2003).

 

PAVEL ČÁNI (* 6. 1. 1928 – † 28. 8. 1999) – 90. VÝROČIE NARODENIA

* 6. 1. 1928 sa narodil (Báčsky Petrovec, Juhoslávia) Pavel Čáni († 28. 8. 1999 Sremski Karlovci, Srbsko), slovenský prozaik, autor kníh poviedok, knižný ilustrátor a výtvarník, povolaním učiteľ. Bol pokračovateľom dolnozemskej línie realistickej prózy, usiloval sa o dramatické vyhrocovanie príbehu do konfrontačnej polohy, zvýrazňoval sociálny kontext, v ktorom sa realizujú individuálne osudy protagonistov. Diela: knihy poviedok Posledný sluha (1964), Na prahu (1979), Dôvera (1989), dráma Pohľad do tváre (knižne 2001).

 

LEOPOLD LAHOLA (* 30. 1. 1918 – † 12. 1. 1968) – 100. VÝROČIE NARODENIA,  50. VÝROČIE ÚMRTIA

* 30. 1. 1918 sa narodil v Prešove Leopold Lahola, vlastným menom Leopold Arje Friedmann († 12. 1. 1968 Bratislava), slovenský dramatik, filmový scenárista, režisér, redaktor, scenárista, účastník Slovenského národného povstania (SNP). Bol predstaviteľom modernej slovenskej povojnovej drámy. Do slovenskej literatúry vstúpil po druhej svetovej vojne troma drámami (všetky sa hrali na scéne Slovenského národného divadla), v ktorých nastolil problematiku bezprostredne vyplývajúcu z vojnovej apokalypsy a jej dehumanizujúcich vplyvov na človeka a spoločnosť. Diela: dráma: hry Bezvetrie v Zuele (1947, inscenované 1947), Štyri strany sveta (1948, inscenované 1948), Atentát (1949, inscenované 1949), Inferno (1967, inscenované 1967), Škvrny na slnku (1967, inscenované 1967); próza: Posledná vec (1968, 2008 pod názvom Rozhovor s nepriateľom); scenáre: Sladký čas Kalimagdory (podľa predlohy J. Weissa Spáč vo zverokruhu), Biela tma (1948), Malá epizóda (1948), Návrat domov (1948), Vlčie diery (1948), Na každom kilometri (1952), Stanové mesto (1953), Diabol hrá na balalajku (1961); posmrtne kompletné básnické dielo Ako jed škorpióna (1995). Prekladal staršiu i novšiu židovskú poéziu.

 

ANTON JARINA, vl. m. ANTON JURIGA (* 14. 1. 1918 – † 4. 12. 1946) – 100. VÝROČIE NARODENIA

* 14. 1. 1918 sa narodil v Smolinskom Anton Jarina, obč. menom Anton Juriga († 4. 12. 1946 Smolinské), básnik poézie katolíckej moderny, neskoršie poznačenej poetizmom a nadrealizmom. Zomrel mladý vo veku 28 rokov na tuberkulózu. Publikoval časopisecky, jeho báseň Ulica prvého pochodia vyšla v zborníku nadrealistov Vo dne a v noci (1941).  Diela: debutová básnická zbierka Noci na prelome (1941), ovplyvnená nadrealizmom; posmrtne zbierka básní Kvety bolesti (1948).

 

 

Zdroje:

  • Ján Vdovják. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 498.
  • Ján Vdovják [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Pavol Čáni. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 66.
  • Ján Vdovják [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Leopold Lahola. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 278.
  • Leopold Lahola. [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Anton Juriga-Jarina. [online]. In: Literárne informačné centrum: Slovenskí spisovatelia. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Anton Juriga (1918 – 1946), Smolinské. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Kalendárium 2013: Január 2013. In: Národná osveta [online]. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • MIROŠŠAYOVÁ, Elena, PhDr., CSc.: Nestor slovenskej archeológie: 105. výročie narodenia univ. profesora Vojtecha Budinského-Kričku, DrSc. In: ENSAV [online]. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.
  • Ján (John) Dopjera (Dopyera). In: Osobnosti.sk [online]. [Citované 1. 1. 2018]. Dostupné z internetu: <TU>.

 

Správca a administrátor stránky: Štefan Cifra

Počet návštev od 1. 1. 2020

 178 661 

Počet stránok od 1. 1. 2020

 1 097 920 

 POZRELI STE SI VYŠE MILIÓNA STRÁNOK LT! 

V roku 2019 ste si prezreli
 
1 321 135 STRÁNOK LT! 

(Zdroj:  Štatistiky Webnode)

Ďakujeme za vašu priazeň.

 

Webovú prezentáciu sme spustili  dňa 1. 10. 2014 o 7.00 hod.

Kontakt

Literárny týždenník Laurinská 2, 815 84 Bratislava 1 02/5441 8670, 02/5443 1550
literarny.tyzdennik@gmail.com